FOTO a VIDEO: Viete, čo všetko sa v našom meste volá alebo je naozaj bratislavské?

Zdroj: Marek Velček

Niekedy si možno ani Bratislavčania neuvedomujú, čo všetko je s ich rodným mestom vlastne spájané alebo je preň charakteristické, preto sme sa rozhodli urobiť malý seriál o najčastejšie vyhľadávaných výrazoch na internete s prívlastkom Bratislavská, Bratislavské a Bratislavský.

Internetový vyhľadávač Google rozhodol o tom, že ako prvé si predstavíme divadlo pre deti, chutnú sladkú dobrotu, známy hudobný festival, vianočné trhy, ale aj naše noviny.

Bratislavské bábkové divadlo - Bratislavské bábkové divadlo sa narodilo 1. marca 1957 ako prvé samostatné kamenné bábkové divadlo. Dostalo do vienka meno - Štátne bábkové divadlo, priestor - bývalý robotnícky dom Divadlo mladých na Dunajskej ulici č. 36 a niekoľko nadšencov z oblasti amatérskeho divadla, ktorí vytvorili základ umeleckého súboru.

Zdroj: babkovedivadlo.sk

​Pred niekoľkými rokmi sa začala komplexná rekonštrukcia pôvodných priestorov bábkového divadla v centre mesta a tak sa divadlo v roku 2015 dočasne presťahovalo na Malú scénu a o dva roky neskôr na bývalú domovskú scénu Radošinského naivného divadla na Škultétyho ulicu, ktorá je súčasťou bratislavského Istropolisu. Nachádza sa tu sála pre 170 divákov a konajú sa v nej pravidelné predstavenia určené prioritne najmenším divákom. Program si môžete pozrieť na ich webovej stránke babkovedivadlo.sk.

Bratislavské jazzové dni - Keď skupinka jazzových entuziastov v roku 1975 amatérsky zorganizovala prvý ročník Bratislavských jazzových dní, určite nikto z nich nepredpokladal, že sa z festivalu stane podujatie európskej úrovne, na ktorom každoročne budú účinkovať svetové jazzové hviezdy.

Spočiatku sa tu schádzali hudobníci najmä z Československa a ostatných socialistických krajín, ale postupne sa začali objavovať aj prví západní interpreti a v roku 1979 Bratislava privítala prvého amerického hudobníka na festivale - trubkára Lee Harpera. Tradičným miestom konania podujatia zo skratkou BJD sa stal Park kultúry a oddychu, ale po jeho zbúraní sa festival presťahoval do Incheby. Jeho organizátorom je agentúra Rock Pop Bratislava, na čele ktorej stojí v posledných rokoch Peter Lipa. 

Ostatné Bratislavské jazzové dni sa konali koncom októbra a okrem iných zahraničných interpretov sa na nich predstavil aj portugalský interpret Salvador Sobral, ktorý si nacvičil skladbu Medulienka od Pavla Hammela, čím veľmi príjemne prekvapil slovenské publikum:

Bratislavské noviny – Už pri veľkom požiari Bratislavského hradu zo začiatku 19. storočia, keď v ohni zahynulo deväť ľudí a vyše 100 rodín stratilo strechu nad hlavou, písal o tejto tragickej udalosti denník Pressburger Zeitung. V jeho vydaní z 31. mája 1811 sa spomína, že požiar Hradu trval tri dni a spôsobil celkovú škodu dva milióny guldenov.

Zdroj: koláž abn

​So slovenským názvom Bratislavské noviny začali opäť vychádzať v roku 1998 a boli distribuované do všetkých mestských častí okrem Starého Mesta, ktoré mali už predtým svoje, teda Staromestské noviny. Stál za nimi novinár Rado Števčík, ktorý sa neskôr stal staromestským starostom. Ide o dvojtýždenník, ale určitý čas si ľudia našli v schránkach každý týždeň nové číslo.

Zdroj:

​Bratislavské rožky – Prvý písomný záznam o nich pochádza z roku 1599, kedy sa podľa Knihy majstrov cechu prešporských pekárov na Veľkonočný pondelok rozhodlo, že bajgle (vtedajší názov pre bratislavské rožky) majú piecť všetci pekári, ktorí pečú aj praclíky. Špeciálnu pekáreň na výrobu bratislavských rožkov si v roku 1836 otvoril pekár Scheuermann, neskôr sa k nemu pridali aj ďalší majstri remesla, ktorí sladkými dobrotami zásobovali cisársky dvor vo Viedni, ale vozili sa aj do Budapešti, Trnavy či Ostrihomu.

Tradičné rožky sa vyrábajú v dvoch tvaroch – tie s makovou plnkou majú tvar podkovy, respektíve písmena U a orechové pripomínajú písmeno C. Vďaka Cechu pekárov a cukrárov regiónu západného Slovenska bola ich výroba pred niekoľkými rokmi oživená a v súčasnosti sú rožky obľúbenou pochúťkou Bratislavčanov aj jej návštevníkov, ktorá je dokonca chránená Európskou úniou ako tradičná slovenská špecialita.

Bratislavské vianočné trhy - Na bratislavskom Hlavnom námestí sa uskutočnili po prvýkrát v novodobej histórii Slovenska v roku 1993 a zástupcovia mesta sa netajili tým, že sa inšpirovali dizajnom a dramaturgiou vianočných trhov v európskych mestách ako bol nemecký Norimberg, belgický Brusel či francúzsky Štrasburg.  Stuttgart) a chceli vytvoriť podobnú tradíciu aj v Bratislave. Po 27 úspešných ročníkoch je jasné, že sa to podarilo. Mestské trhy sa prioritne konajú na Hlavnom a čiastočne aj Františkanskom námestí, prípadne bývajú stánky s občerstvením či živý betlehem aj na nádvorí neďalekej Starej radnice.

Počas adventu nie je núdza ani o sprievodný kultúrny program na pódiu, ktoré bolo vlani premiérovo umiestnené tak, aby návštevníkom nezakrývalo výhľad na radnicu. K tradičným pochúťkam na vianočných trhoch patria pečené klobásy, lokše s rôznymi plnkami, zemiakové placky, cigánska pečienka, štrúdľa, husacina, ale aj horúce nápoje v podobe vareného vína, medoviny či punču.

(ars)