Na Rybnom námestí pristávali pltníci

Priestranstvo pri juhozápadnom nároží stredovekého mestského opevnenia sa sformovalo v priebehu 18. storočia na mieste zasypanej dunajskej zátoky. Pôvodne tam pristávali pltníci, ktorí z alpských krajín privážali kvalitné stavebné drevo.

Na ploche odpadkami zasypanej zátoky vznikla neskôr plocha, kam sa z jadra mesta presunul trh s rybami. V druhej polovici 18. storočia postavili okolo pomerne pravidelného námestia skupinu dvojposchodových meštianskych domov. Na južnej strane stála v 15. storočí malá predsunutá pevnôstka „Tabor“ a vedľa nej mali dielne garbiari. V roku 1772 tam postavili Meštiansky pivovar.

Stĺp Najsvätejšej Trojice v popredí Rohbockovej kresby stál na formujúcom sa námestí už od roku 1713. Vznikol ako pamätník obetiam morovej epidémie. Na konci 18. storočia k stĺpu premiestnili aj sochy Panny Márie ako patrónky Uhorska a prvého uhorského kráľa svätého Štefana. Sochy boli prv ozdobou mosta, ktorý viedol ponad mestskú priekopu k západnej mestskej bráne.

Pohľadu dominuje objekt požiarom v roku 1811 spustošeného kráľovského paláca na hrade. Areál hradu už nebol dostatočne udržiavaný a na mieste pôvodného barokového parku sa rozrástol divý les (je tam dodnes). Ani hradné opevnenie nebolo okolo roku 1850 udržiavané, bašta Luginsland (v strede obrazu) bola otvorenou ruinou bez strechy.

Veža korunovačného Chrámu svätého Martina, prevyšujúcu strechy domov vpravo, sa prezentuje na kresbe Ludwiga Rohbocka, ktorú do kameňa preniesol Johann Poppel, vo vtedy úplne novej forme. Po požiari, ktorý zapríčinil blesk v roku 1833, bola veža skoro dve desaťročia len provizórne zastrešená. Až v 50. rokoch ju zvýšili a upravili podľa projektu Ignáca Feiglera. Vybudovali novú strechu tvaru helmy, fasádu ozdobili v romantickom štýle s použitím romantických prvkov. Na najvyššie miesto veže, vo výške 85 m, umiestnili zväčšený pozlátený model uhorskej kráľovskej koruny.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Vladimír Mišauer