Na mieste okna bol kedysi ciferník hodín

Nielen výhodná poloha domu potomkov richtára Jakuba, ale určite aj existencia pevnej veže na jeho nároží bola dôvodom, pre ktorý sa mestská rada rozhodla už na konci 14. storočia zakúpiť prvú časť domu pre potreby mestskej radnice.

Veža musela vtedy v prostredí prízemných a jednoposchodových domov pôsobiť impozantným dojmom. Nebola na námestí ojedinelá. Aj iní mešťania mali domy zdôraznené pevnými nárožnými vežami. Viaceré veže sa dodnes zachovali, sú však natoľko obostavané neskoršími objektmi, že ich okoloidúci nemôžu vnímať.

Veža Jakubovcov sa zachovala v celej svojej pôvodnej výške. Neskôr ju viac ráz nadstavali, zaklenuli priestory v nej (1547), spevnili murivo nadstavby. V roku 1733 ju ozdobili terajšou na prvý pohľad jednotnou fasádou a zavŕšili typickou strechou s medenou krytinou.

Projektant baroknej úpravy prekvapujúco zakomponoval do svojho diela originálne okno pôvodnej fasády stavby z poslednej tretiny 14. storočia (vo výške prvého poschodia). Bolo to v čase, keď sa ešte nedalo hovoriť o pamiatkovej starostlivosti. Skôr tradícia bola dôvodom zachovania gotického detailu.

Ostatné okná (na prízemí a na treťom poschodí) zamurovali, respektíve upravili (prízemie, druhé poschodie). Na mieste zamurovaného okna na treťom poschodí vznikla vtedy rozmerná nástenná maľba ako súčasť („ciferník“) slnečných hodín. Nad slnečnými hodinami pod ochodzou bolo veľké okno s polkruhovým zaklenutím. To v 19. storočí premenili na sklenený ciferník hodín, ktorý bol zozadu osvetlený plynovými plameňmi. Svietiaci ciferník vtedy patril k atrakciám mesta.

Hodiny už dávno nejestvujú, doteraz sa však nepodarilo obnoviť pôvodné okno, ktoré bolo logickou súčasťou baroknej fasády. Dúfajme, že sa tak stane pri terajšej rekonštrukcii. Aj erb mesta nad oknom druhého poschodia bude obnovený v správnych heraldických farbách.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Vladimír Mišauer