Posilňovňa, akú len tak nenájdete – tréner Jaro ju zmajstroval pred 33 rokmi sám, vlastnými rukami

Zdroj: ac

„Viacerí mi hovorili, Jaro, ty máš vôľu ako Schwarzenegger, možno aj väčšiu,“ pripomína Jaroslav Šipoš. Vďaka nej dokázal pred 33 rokmi vybudovať v Rači vlastnú posilňovňu, jednu z najstarších u nás, aj činky a stroje si vyrobil sám, ručne. A opäť vďaka nepoddajnosti tento energický 75-ročný tréner dodnes cvičí deň čo deň a k zdravej ceste vedie ďalších.

Posilňovňu pri detskom ihrisku na Gelnickej ulici sme našli ľahko, miestni ľudia nás navigovali presne. Po piatej popoludní už bolo vnútri plno, činky v ruke mal aj tréner Jaro, a to pracoval od rána v záhrade, ktorá mu tiež dá zabrať. „Do záhrady zájdem každý deň, dva kilometre pešo tam, dva naspäť. A v záhrade chodím päť hodín s hadicou a krhlami plnými vody, aby som popolieval, moje nohy to už cítia,“ priznáva, ale nepoľaví. Od detstva ho trápi reumatická horúčka, pre ktorú mu lekári zakázali cvičiť, nevzali ho neskôr ani na vojenčinu a najnovšie ho poriadne potrápila korona, ale... „Nie je taký blbec, ktorý by ma zaskočil,“ hovorí Jaroslav Šipoš. Šport je jeho vášňou, nevzdal sa ho a urobil dobre.

S kulturistikou, kedysi „kapitalistickým“ športom, začínal ako pätnásťročný spolu s mladším bratom. „Obaja sme boli zdatní, hrávali sme futbal aj hokej, ale nevedeli sme, čo znamená cvičiť s činkami, budovať svaly,“ spomína. Cvičili pod vedením Igora Partla, telocvikára telom i dušou, ktorý bol vraj pre dospievajúcich chlapcov takmer ako otec. Dostali od neho tie správne rady do života. „Nikdy som nepil alkohol ani nefajčil, ani nerobil také hlúposti ako užívanie anabolík. Od začiatku mi bolo jasné, že nikdy nie,“ zdôrazňuje.

Zdroj: ac

​Všetky činky a posilňovacie stroje vyrobil Jaroslav ručne.

Veľkým vzorom bol preňho Arnold Schwarzenegger, jeho plagát zavesil aj v posilňovni. „Môj obdiv k Schwarzovi sa však skončil v momente, keď som zistil, že berie ´bobule´. Ja cvičím pre radosť a dobrý pocit, kulturistika je pre mňa cesta, ako si udržať kondíciu a zdravie aj vo vyššom veku. To je dôležité, nie svaly vybudované vďaka chémii. Keby som dotyčnému zobral tie cukríčky, za týždeň by upadol,“ podotýka skúsený tréner.

K čistému športu vedie i partiu nadšencov, ktorí k nemu chodia. Vysvetľuje, že pri cvičení je dôležitá pravidelnosť, a tiež vôľa: „Keď získate vôľu, tak už záleží len na dobrom vedení. A keď je dobré vedenie, sú výsledky. Dá sa k nim dopracovať aj bez chemických hovadín.“

Zdroj: ac

​Na stene nechýba ani plagát Schwarzeneggera, i keď už dávno nie je vzorom.

Rád pripomína, že vybudoval klasickú posilňovňu pre bežných ľudí, nie frajerov, ktorí si vo fitku sadnú na pekný stroj - odfoťte ma. Nerobí to pre biznis, naopak, menej skúseným ochotne zostaví cvičebný plán, nastaví im váhy, skontroluje dýchanie a potom sleduje, ako cvičia. „Preto tu mám toľko zrkadiel, vidím v nich, čo sa s činkami deje. Keď príde začiatočník, musím ho naučiť cvičiť.“ Naučil to aj našu úspešnú fitnesku Evu Kvasničkovú, ktorá k nemu prišla ešte ako žiačka.

Zdroj: ac

​Jaroslav Šipoš cvičí deň čo deň, s činkárňou žije.

Je až neuveriteľné, že všetko v posilňovni si zmajstroval sám - ručne ohobľoval drevo, ktorým obložil steny, vyrobil činky, cvičiace stroje... „Ale to som takmer päť rokov nemal iný život, všetok čas som venoval posilňovni, aj soboty a nedele od rána až do polnoci, deň čo deň. Dnes by som to už nedokázal,“ myslí si Jaroslav Šipoš, hoci manuálna zručnosť sa asi nedá zabudnúť.

Zdroj: ac

​Všade sú zrkadlá: "Musím vidieť, čo sa s činkami deje," vysvetľuje tréner Jaro.

Napokon, je vyučený strojár, ktorý takmer tridsať rokov robil v BEZ-ke majstra odbornej výchovy. V tamojšom učilišti viedol aj kulturistický krúžok. „Riaditeľ ma vychvaľoval do neba, lebo dievčatá pod mojím vedením vyhrali celoštátnu súťaž,“ spomína s úsmevom. S deckami si rozumel, no vedel byť i prísny, koho prichytil pri fajčení, tomu nakázal urobiť dvesto drepov – až niekde okolo sedemdesiatky zvyšok odpustil.

Zdroj: ac

​Budova posilňovne v Rači - na streche kulturista

Skvelé vzťahy sú tiež v posilňovni, kde si všetci tykajú, ale zároveň sa rešpektujú. „Sme ako jedna rodina. Už som s tým chcel skončiť, ale nedá mi, napokon, cvičiť doma nie je ono. Aj chalani ma tu držia, pýtajú sa – kam by sme potom chodili? S činkárňou žijem a priznávam, som fanatik. Bohužiaľ. Ale to ma napĺňa.“

(ac)

V Dúbravke si môžete požičať športové pomôcky. Na 90 minút denne úplne zdarma

Výborná pomôcka. Chcete sa zabaviť, zašportovať si, no nemáte napríklad loptu? V bratislavskej Dúbravke to nie je problém.