FOTO Viete o tom, že v Rači funguje jedinečný hotel s reštauráciou? Personál tvoria ľudia s mentálnym postihnutím

V centre Bivio v bratislavskej Rači na Alstrovej zamestnávajú ľudí s mentálnym postihnutím, aby ich pripravili nielen na pracovný život, ale aj medziľudské zručnosti a fungovanie v bežnom živote. Boli sme sa pozrieť, ako to tam vyzerá.

Centrum Bivio založilo Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Slovenskej republike. Ako organizácia funguje 40 rokov, založili ho rodičia a odborníci, aby riešilo problémy, ktoré neboli riešené na úrovni štátu. Venuje sa poradenstvu, robí vzdelávacie aktivity a poradenskú činnosť. 

"V rámci poradenskej činnosti sme s kolegom Marošom Horaničom zachytili veľkú potrebu zamestnávania ľudí s mentálnym postihnutím zo strany týchto ľudí," hovorí riaditeľka centra Iveta Mišová. Jedným z dôvodov, prečo sa ich nedarí  zamestnávať, je to, že nie sú dostatočne pripraven. I keď absolvujú školu, potrebujú nabrať praktické zručnosti, ktoré sa v škole nenaučili a aby si ich zamestnávateľ aj dobudúcna ponechal. A tak sa rozhodli skúsiť túto situáciu riešiť ďalej a posunúť na inú úroveň zamestnanosť a zamestnateľnosť ľudí s mentálnym postihnutím. "Tak sme sa si povedali, že by bolo dobré založiť centrum, kde by sa mohli po skončení školy ďalej vzdelávať a učiť tie zručnosti, ale nie v umelých podmienkach, ale v reálnom živote, v reálnych podmienkach," pokračuje v rozprávaní pani riaditeľka.

​Centrum Bivio nájdete v Rači na Alstrovej.

Založili typ prevádzky, ktorá sa skladá zo štyroch častí, tri sú prevádzky sociálneho podniku, a jedna sú sociálne služby. Ich klienti tu pobudnú zhruba jeden rok a potom im hľadajú miesto na trhu práce.

Také však boli plány, keď centrum koncom roka 2018 otvárali. Fungovali zhruba rok, keď prišla korona a začali problémy, ktoré im ako novému podniku výrazne sťažili ďalšie fungovanie. "Boli sme nový podnik, postupne sme sa etablovávali, získavali zákazníkov, naberali skúsenosti, rozbiehali sa a prišla jar a s ňou prvá vlna korony. Bolo to dosť kruté, peniaze, aby sme vôbec fungovali, si musíme viac menej od začiatku zabezpečovať sami,“  hovorí o neľahkej situácii riaditeľka. A v rámci prvej vlny museli kvôli vládnym opatreniam zatvoriť.  Aby nemuseli prepúšťať a celkom skončiť, rozhodli sa urobiť verejnú finančnú zbierku, ktorá stále funguje. "Robili sme, čo sa dalo, aby sme tých ľudí nemuseli prepúšťať.  Títo ľudia veľmi ťažko hľadajú zamestnanie a sú veľmi radi, že tu môžu byť," hovorí riaditeľka.

Ako ďalej dodáva, hotel po prvej vlne otvorili v júli, ale ubytovacie služby sú teraz na tom biedne, nedosahujú ani tretinu obsadenosti kapacít, ktoré mali pred koronakrízou. V hoteli je 10 izieb, teraz je obsadená napríklad jedna.  Čiastočne ich "zachraňuje" aspoň reštaurácia. "Reštaurácia sa začala celkom dobre rozbiehať počas leta, no potom prišla druhá vlna a všetky akcie sme museli zrušiť a vymyslieť plán, ako budeme pokračovať ďalej, " hovorí Mišová s tým, že napríklad začali robiť rozvoz, produkovať vianočné balíčky pre firmy či malý vianočný trh na exteriérovej terase. "Toto nie je podnik, ktorý by slúžil na zárobok niekoho z nás, ak máme zisk, ktorý sme však ešte nedosiahli, investujeme ho opäť do fungovania centra ako takého," spresňuje Mišová.

V celom centre pracuje 30 zamestnancov, zamestnávajú 10 ľudí so zdravotným postihnutím, z nich deviati maju mentálne postihnutie, ktorí sú zamestnaní na pracovnú zmluvu, a okrem nich ďalších 10 ľudí zaúčajú na profesie ako pomocný čašník, kuchár, upratovačka. "Postupne sa striedajú po všetkých našich prevádzkach (práčovňa, reštaurácia, hotel) po troch mesiacoch, aby sme zistili, čo ten človek sa dokáže naučiť, čo aj jemu vyhovuje a spoločne sa potom dohodneme, čo ďalej," vysvetľuje riaditeľka. Učia ich sociálnej komunikácie, ako komunikovať s kolegami, so zákazníkmi, ich správanie, aj také veci ako pracovný režim - ako chodiť načas do práce. Robia na 4 alebo 6 hodín, kto koľko vydrží, tých 8 hodín je podľa slov riaditeľky pre nich už veľa.

Bivio je jediný takýto projekt svojho druhu na Slovensku. Vybudovať ho pomohli aj s pomocou príspevku dánskej nadácie Velux. Štát im na bežný chod prispieva tak ako napríklad chránenej dielni, ktorá zamestnáva zdravotne postihnutého. Teda prispieva na jeho mzdu, iným spôsobom nie. Zamestnanci na pracovnú zmluvu majú plat, trocha vyšší ako minimálna mzda, zaúčajúci sa nezarábajú. Náklady im však výrazne prevyšujú zisky. "Hľadáme stále ďalšie cesty, ako dofinancovávať, keby neprišla korona, sme dnes inde, bohužiaľ, len nedávno som si zobrala tretí úver na centrum," povedala riaditeľka s tým, že nie sú jediní a viacerí sa potýkajú s týmito problémami." Keď počúvame v médiach, že máme mať vytvorenú finančnú rezervu, ale čo s novými podnikmi, ako sme my, nestihli sme si ju urobiť," hovorí.  Funguje aj zákon o sociálnej ekonomike, ale tým, že centrum patrí pod Bratislavský kraj, dotácie nedostali. "Môžu si ich uplatniť v iných krajoch, my sa však nemôžeme uchádzať o tieto peniaze, lebo sme „v bohatom kraji“," hovorí riaditeľka. 

Počas prvej vlny im finančne pomohla aj Nadácia Orange a úrad práce pomohol dotáciou na podporu zachovania pracovných miezd na dobu 7 mesiacov.

​Terasa zíva prázdnotou, v piatok ju kvôli epidemiologickým opatreniam zatvoria úplne

Pomáha aj mestská časť Rača, ktorá však má sama pre koronu finančné výpadky, pomáha ale napríklad tým, že si ich zamestnanci u nich pravidelne objednávajú obedy, teraz si objednali aj vianočné balíky. Ako rehabilitačné stredisko dostávajú ešte zo župy menší príspevok.

​Riaditeľka Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR a riaditeľka Centra Bivio

Čo sa týka práčovne, perú pre právnické aj fyzické osoby. Služby fyzickým osobám spustili len nedávno. Momentálne nemajú veľa zákazok, práve tým, že hotely a fitness fungujú v rámci opatrení obmedzene, výraznene to pocítili a išli do útlmu. "Teraz máme jednu materskú školu a jedného zákazníka, ktorý má chatu, je to veľmi slabé,“ povedala riaditeľka s tým, že perú iba rovnú bielizeň, návliečky, deky, periny a podobne, pretože na iné, napríklad košele by potrebovali novú techniku, na tú teraz nemajú prostriedky.

​

​Práčovňa

„Pracujem tu rok a pol, som veľmi spokojná, predtým som robila v práčovni v Trnave vo veľkom závode a tým, že to bola obrovská práčovňa, bolo tam bielizne na tony, “ hovorí Klára, s tým, že sa rozhodla odtiaľ odísť, pretože mala zdravotné problémy s chrbticou, zápal pravého kĺbu a reumu. Dnes pracuje v Biviu na TPP. Ako tvrdí práce majú pomenej, rozprávali sme sa vo chvíli, keď doprali návliečky a bielizeň pre ich hotel.

Spolu s Klárou sa v práčovni zaúčal aj Tomáš, ktorý si už svojím pracovným "kolečkom“ prešiel. „Začínal som v kuchyni, potom som bol v reštaurácii a teraz som tu,“ hovorí Tomáš, ktorý dochádza do Rače z Dlhých Dielov a sám dodáva, že ešte nevie, kde nakoniec zostane pracovať, pretože sa mu páčilo všade.

 

​Pani Klára a Tomáš pracujú v práčovni, Tomáš sa zaúča

Kapacita v reštaurácii je v interiéri približne 40 ľudí. Lukáš, ktorý minulý rok maturoval na hotelovej akadémii, tu pracuje na zmluvu štyri mesiace. Jeho úlohou je zaúčanie ľudí s mentálnym postihnutím v reštauračnej časti. A čo ich najviac treba učiť? „Mojou úlohou je ich nasmerovať. Okrem komunikácie s ľuďmi to je orientácia v priestore, číslovanie stolov, aby vedeli, kam zaniesť objednávku, to býva často komplikáciou, také prípravné práce, aby umyli poriadne podlahu, niekedy sa to musí robiť aj trikrát za sebou,“ dodáva Lukáš. 

​Priestory reštaurácie

Tibor pracuje v kuchyni ako pomocná sila, predtým, ako prišiel do Bivia, sa zaúčal v chránenej dielni v rehabilitačnom stredisku v Dúbravke, kde piekol, Tibor je totiž vyučený cukrár. Spolu s ním ako pomocná sila pracuje na zmluvu aj Richard, ktorý dochádza z Piešťan. „Chcel by som tu pracovať,čo najdlhšie, pokiaľ nás pani riaditeľka kvôli korone nebude musieť vyhodiť. Som rád, že pracujem na zmluvu, predtým som mal iba dohody,“ hovorí Richard. „Umývajú riady, čistia zeleninku,“ dopĺňa pani Svetlana, ktorá je spolu s nimi v kuchyni. V centre je pár mesiacov a na Slovensko prišla až z ďalekého Ruska. „Ja som tu od augusta, predtým som bola v hoteli Austria Trend, kde nás 60 zamestnancov začiatkom leta vyhodili kvôli koronakríze,“ hovorí Svetlana.

 

​Svetlana pracuje na TPP a na Slovensko prišla z ďalekého Ruska

Zľava Richard, spolu s ním ako pomocná sila pracuje na zmluvu aj Tibor, ktorý je vyučený cukrár

V čase korony varia len obedy do 15-tej a okrem toho začali podvečer v utorky, stredy, piatky a soboty začali aj s malými komornými vianočnými trhmi vonku, kde grilujú. V čase našej návštevy už bola známa informácia o zatvorení exteriérových terás. „To je to, čo nás zabíja, snažíme sa, ako vieme a príde opäť ďalšie pravidlo,“ hovorí s obavami riaditeľka. V čase našej návštevy krátko poobede rozviezli približne 40 obedov.

​Peter pomáhal v kuchyni čistič zeleninku, tiež sa zaúča

Chyžná Monika hovorí, že aj keď majú menej hostí a práce je menej, oceňuje, že tu je lepší kolektív, priateľskejšie prostredie ako v hoteli v centre, kde predtým pracovala. Počas našej návštevy zaúčala Pezinčana Filipa, ten si pochvaľoval.

​V zadnej časti dvora je parkovisko pre 15 áut, terasa, detské ihrisko, kríky s čučoriedkami a černicami. Prejdete tadiaľto k račianskemu kúpalisku. 

Kedysi na tomto mieste, kde stojí centrum, bola vybudovaná račianska kúria, neskôr škola. Podľa slov riaditeľky mnohí Račania majú k tomuto miestu taký citový vzťah. „Prídu sem a povedia, že tu chodili do školy a páči sa im tá myšlienka toho, čo sme urobili,“ hovorí riaditeľka.

​​Obrazy na stenách hovoria o histórii miesta a budovy, ktorá na tomto mieste predtým stála

(nc)