Chlieb a sloboda, kvások s príbehom, aj trochu retra: Tieto remeselné pekárne v Petržalke stoja za návštevu

Dnes,
0

Zdroj: ac

Pekár Ján Pišely zo Slobodky
Páčil sa vám článok?

Aj v Petržalke postupne pribúdajú remeselné pekárne, kde sa pečie poctivo, z kvalitných lokálnych surovín a bez chémie. Chleby, krehké pečivo, slané i sladké koláče, všetko to tam rozvoniava, chrumká, chutí úplne inak ako zo supermarketu. Poteší tiež oduševnenie pekára, keď vám rozpráva o čerstvo napečených dobrotách, pre ktoré nemá problém vstať hoci o tretej, aby ste ich ráno našli na pulte. Zašli sme do troch prevádzok, kam sa oplatí vracať, no je ich, pravdaže, oveľa viac.

V Slobodke na terase pečie slobodný pekár Janči

Tá vôňa bezpečne vedie do pekárne Slobodka, vnímam ju už od rampy vedúcej na terasu na Tupolevovej ulici. Stretnutie s pekárom Jánom Pišelym, ktorému tu všetci hovoria Janči, sme si dohodli na deviatu. Vnútri bude prázdno, pomyslím si, ľudia sú o tomto čase väčšinou v práci alebo na ceste do práce... Omyl, predavačka sa nezastaví, napečené z pultu postupne ubúda, treba doložiť.

​Janči práve prináša z pece ďalšiu várku voňavých kváskových chlebov, tie sa v tejto malej rodinnej pekárni dlho nezohrejú. Ľudia sem radi chodia aj po croissanty, chutí im napríklad croissant šunka-syr, takisto quiche, dánske pečivo (danish) v slanej i sladkej verzii, tiež moravské koláče, škoricové hniezda... Všetko sa rýchlo míňa.

Zdroj: ac
Pekár Janči často ťahá aj za dvoch.

​Stíha napiecť? Vraj ani veľmi nie, a to ťahá aj za dvoch. Ale túto prácu miluje. Ján, ktorý má okrem predavačky dvoch pomocníkov, pekára a cukrárku, hovorí – všetci pečieme slobodne (preto ten pekný názov Slobodka). „Považujem sa za nezávislého pekára, nemám za sebou investorov, nikoho, som tu len ja a nejaké moje úspory. Chcel som slobodnú pekáreň, robiť veci, ktoré mňa bavia, a tak sa snažím pristupovať aj ku kolegom. Urob to, ako si myslíš, že to bude dobré, poviem im. Nevyvíjam na nich žiaden tlak, nemáme striktné normy.“

Keď pred necelými dvoma rokmi Slobodku rozbiehal, nekupoval ani žiadne nové stroje, všetko, čo potreboval, má z druhej ruky. A ak treba niečo opraviť, prerobiť alebo hoci vymaľovať priestory, urobí to sám. Ukáže na rozbitú dlažbu na terase pred vstupom do pekárne, aj do tej sa chystá pustiť.

Zdroj: ac
Z ponuky Slobodky

​Ceny v Slobodke sú férové aj vďaka tomu, že Ján je pekárom i zručným majstrom v jednej osobe. Dokonca šéfpekárom, platiť navyše takéhoto fachmana by vyšlo draho, vysvetlí. No nielen to. „Za tie roky som videl dosť na to, aby som pochopil, že veci netreba zbytočne komplikovať. Snažím sa nastaviť procesy tak, aby naše výrobky chutili a zaujali, aj tie jednoduchšie. Čo je však, paradoxne, niekedy ťažšie. Skrátka, príliš ich ´neprečačkám´, zbytočne potom stúpa cena práce. Keď dokážem ušetriť na vstupe, potom dokážem predávať lacnejšie.“

​Inšpiruje sa najmä sezónnosťou, to je preňho základ, čerpá i zo svojich 18-ročných skúseností, dlhší čas tiež pracoval ako cukrár v zahraničí. Napríklad sladké dánske koláče plnia aktuálne slivkami a jablkami, do slaných pôjdu hríby, neskôr urobia mäsové, na všetko majú svojich overených dodávateľov.

Zdroj: ac
Chlieb s vlašskými orechmi

Ján rozpráva s nadšením, pripadá mi plný energie, a to je v pekárni od pol štvrtej rána. Neunavuje ho to? „Vedel by som spať aj osem hodín, ale oveľa viac ma unavuje byrokracia, papierovačky okolo rôznych povolení. Nedávno sme prechádzali zo živnosti na eseročku a bol to zložitý proces, ktorý sa natiahol na pol roka.“

Nedostatok spánku vynahrádza fakt, že ho práca baví: „Niekedy úplne strácam pojem o čase.“ Baví ho aj tá rutina, napríklad pri pečení chleba, dookola stále to isté? „Ono sa to len zdá, vôbec to tak nie je. Pekárstvo je pre mňa stále zaujímavé, či už prácou s cestom, so surovinami, aj sezónnosťou. Teraz nám napríklad prišla nová múka z tohtoročnej úrody a ja viem, že keď ju začnem miesiť, začne sa správať úplne inak ako terajšia, že ju musím napríklad nechať odležať. Naučil som sa to na mnohých chybách v minulosti, keď sa mi pokazili desiatky chlebov. A to ma na tom baví, že stále sa to mení, stále je to niečo iné.“

Mykola z Bloom Bakery robí s kváskom, ktorý má príbeh

Zdroj: ac
Bloom Bakery funguje v Petržalke od jari tohto roka.

​Remeselná pekáreň Bloom Bakery je už v meste pojem, na nedávnom Chlebovom trhu v Starej tržnici dokonca zvíťazila v súťaži o najchutnejší chlieb. Na jar tohto roku otvorila predajné miesto aj na Bosákovej ulici v Petržalke, kde sú všetky výrobky výlučne kváskové, ani v jednom nie je droždie. Zakladateľ a spolumajiteľ pekárne Mykola Nevrev otvorene priznáva, že mu droždie „nevonia“, zato kváskovanie miluje. O tomto umení robí dokonca kurzy a workshopy, na ktoré prichádzajú pekári zo Slovenska i z Česka, skúsení profesionáli i začiatočníci.

Nie je kvások ako kvások, vysvetľuje mi, ten, s ktorým robia v Bloom Bakery, pochádza z talianskej Bologne a má zaujímavý príbeh. „Získal som ho od  slávneho talianskeho pekára v roku 2019 a on ho zase dostal ako dar od svojej žiačky ešte v roku 2007, má teda najmenej dvadsať rokov.“

Zdroj: FB Bloom Bakery
Vyštudovaný kybernetik Mykola dnes vedie aj kurzy kváskovania.

​Mykola svoj kvások lievito madre svedomite kŕmi a rád sa s ním podelí. Berie ho so sebou aj do zahraničia, napríklad vlani s ním kvások cestoval až do USA. Ozaj prekvapuje – pri pravidelnom prikrmovaní múkou a vodou a správnom skladovaní môžu mať niektoré kvásky aj tristo rokov, dedia sa z generácie na generáciu. No a je lepší ten taliansky, s ktorým pečie od začiatku, alebo náš, slovenský? „Slovenská múka, z ktorej sa robí kvások, je typická pre slovenské prostredie, talianska pre talianske. Každý kvások má rôzne mliečne kvasenie, rôznu mikrobiológiu. Ale to nie je pre mňa podstatné. Ide mi práve o ten krásny príbeh kvásku, keď ho môžem rozprávať svojim hosťom.“

Hitom predajne sú práve kváskové chleby, najmä tie sem lákajú ľudí. Mykola má vraj najradšej viaczrnný, upečený z piatich druhov múky, celozrnnej, pšeničnej, ražnej, špaldovej a pohánkovej. Sú v ňom i rozličné semienka, ktoré zaujímavo kontrastujú s mäkkou striedkou, nedalo mi, musela som vyskúšať. Chutný je tiež celozrnný chlieb z lokálnej múky zomletej na kamennom mlyne, vďaka tomu si zachová všetky dôležité živiny. „Čerstvo namletá na kameni má úplne inú chuť aj vôňu, s takou pracovať je pekársky sen,“ hovorí.

Dá si záležať na tom, aby nakupovali čo najviac múky od našich miestnych dodávateľov. „Podporujeme tým tunajšie poľnohospodárstvo, a navyše je to ekologické. Pečieme však aj s talianskou múkou, ktorá je silnejšia ako slovenská.“

Zdroj: ac
Škoricový uzol

​V petržalskej predajni ponúkajú tiež kváskové biele rožky, také hocikde nenájdete, a zo sladkého pečiva asi najrýchlejšie miznú z pultu škoricové uzly. A majú aj niečo špeciálne z Ukrajiny – tortu Napoleon s vrstvami z jemného cesta a pudingového krému. Mykola totiž pochádza z Odesy, kde vyštudoval ekonomickú kybernetiku. K nám ho pred približne pätnástimi rokmi pritiahlo najskôr štúdium na fakulte výtvarných umení, napokon sa stal inšpiratívnym majstrom kváskovania.

Ako do tohto celého zapadá vedný odbor, ktorý absolvoval? Úplne prirodzene, analytické a technologické myslenie je aj pri pekárskom remesle dôležité. „Pomáha mi pochopiť zákonitosti, ktoré prebiehajú pri pečení kváskového chleba, aj pri tvorbe algoritmov pre naše recepty. Takže áno, štúdium ekonomickej kybernetiky bolo pre mňa prospešné,“ konštatuje Mykola Nevrev, k tomu ešte dodá: „Mám skúsenosť, že práve kybernetici a ítečkári sú zároveň veľmi dobrí aj v pečení.“

Do ponuky Levure Bakery pridal Patrik retro

Zdroj: ac
Pri šálke kávy môžete sledovať aj prácu pekára.

​Levure Bakery na Rusovskej ceste je malá útulná pekáreň, kde vám k čerstvému pečivu zároveň ponúknu skvelú kávu, ktorú si pražia sami. V smene majú vždy dvoch pekárov a vy ich môžete sledovať priamo pri práci, aj to je malý zážitok.

Prevádzkár Patrik, ktorý je zároveň jedným z majiteľov, sem prišiel približne pred rokom a vtedy tu vraj všetko dostalo „hlavu a pätu“. „Prestaval celý interiér, aby bol funkčný a bolo viac miest na sedenie. Okrem toho má neskutočne veľa nápadov, stále vymýšľa nové recepty, pridal tiež rôzne šaláty,“ pochváli šéfa prívetivá predavačka. O novinkách hovorí s obdivom a nadšením, tu je asi radosť pracovať, napadne mi.

Patrik vysvetľuje, že pôvodný koncept zachovali, naďalej sú kaviarničkou, ktorá si pečie vlastné pečivo, ponuku však rozšírili. Lákadlom vždy boli najmä plnené maslové croissanty a hoci z croissantového pečiva stále vyrábajú rôzne sladké a slané veci, robia aj všeličo iné. „Napríklad focaccie a plnené bagle, čo je naša špecialitka. Máme tiež vlastné retro šaláty, ktoré pasujú k dobrému pečivu. Aj všetky nátierky na kváskových chlebíkoch, kde sme spojili rodinné receptúry, sú vyrobené u nás, z poctivých surovín.“

Zdroj: ac
Z ponuky Levure Bakery

​Zmenou ale prešli takisto osvedčené pistáciové croissanty – dobré môže byť ešte lepšie. „Tieto sú naše, všetko, čo je v plnkách, je z našej výrobne. Do pistáciovej dávame malinový rozvar s materinou dúškou, ktorý si robíme sami,“ priblíži. Základné recepty nastavuje on, spolu s pekárkou vymyslia ako na to, a potom pečú, miešajú, plnia. Inšpirácie čerpá najmä zo sociálnych sietí, ale: „Napokon si to aj tak spravíme po svojom.“

Podľa mnohých recenzií sú ich výrobky vynikajúce, koláčiky dokonca „extrémne dobré“, nečudo, že Petržalčania i študenti z okolitých škôl sa k nim vracajú. Pritom Patrik sa pekárenstvu venuje pomerne krátko. Čo ho na tradičnom remesle najviac teší? „Keď pečiem,“ usmeje sa. „Vždy som rád chodil do dobrých pekární, ochutnával ich fantastické výrobky a hovoril som si, toto chcem raz vedieť urobiť aj ja!“

Napokon ho spolu s kolegami zaškolil špecialista, ktorý stojí za vznikom viacerých remeselných pekární v Bratislave – a dnes ich už ľudia porovnávajú s najlepšími v meste, hoci sortiment v Petržalke je užší. Najmä na croissanty je Patrik hrdý, tie plnené sú stále najpredávanejšie, ale chutné sú i moravské koláče, škoricové hniezda, aj slané pečivo, kváskové chleby... Napríklad taký čerstvý pšenično-ražný chlebík, do ktorého pridávajú cibuľu, stačí natrieť maslom a máte neskutočnú lahôdku.

Zdroj: ac
Pistáciový croissant

​Nie všetko robia s kváskom, ktorý remeselné pekárne uprednostňujú pred droždím, keďže je zdravší a napečené vydrží dlhšie čerstvé. No hoci aj iní pekári používajú pri niektorých produktoch droždie, aj tak ma zaujme „sebavedomie“ Levure Bakery, ktorá si ho zvolila rovno do svojho názvu (levure vo francúzštine znamená droždie). Platí však, že za úspechom tohto tímu sú kvalitné suroviny, poctivá ručná práca, k tomu dobré nápady a ešte niečo navyše. Výstižne to pomenovala v recenzii jedna zo zákazníčok: „Krásna pekáreň s veľmi dobrou atmosférou a výborným personálom. Je radosť vidieť ľudí, ktorí robia svoju prácu od srdca a užívajú si to. Presne tak potom chutí pripravené jedlo.“

(ac)

Páčil sa vám článok?