Spomíname: Braník bol kino, šport aj mäsiarstvo pod jednou strechou

Pre tisíce Petržalčanov bol Braník miestom každodenného života. Nakupovalo sa tu, chodilo do kina, na šport, kultúrne podujatia aj na pivo.

Braník vznikol v období budovania sídliska Lúky, keď sa južná časť bratislavskej Petržalky menila na domov desiatok tisíc nových obyvateľov. Urbanisti v 70. a 80. rokoch plánovali pri panelových domoch aj lokálne centrá občianskej vybavenosti, ktoré mali obyvateľom poskytnúť obchody, služby, kultúru i šport v pešej dostupnosti. Jedným z takýchto centier sa stal aj Braník na Vígľašskej ulici. Rozsiahly komplex pozostával z Veľkého Braníka, Malého Braníka a priestorov pod terasou. Nešlo pritom len o obchodný objekt. Ambíciou bolo vytvoriť spoločenské centrum štvrte.

Dnešným mladším obyvateľom sa to môže zdať nepredstaviteľné, no Braník kedysi patril medzi najživšie miesta v okolí. Nachádzalo sa tu kino, športová hala, spoločenské miestnosti, veľkopredajňa potravín aj mäsiarstvo. V podterasových priestoroch fungovali obchody s textilom. Práve táto kombinácia funkcií bola typická pre sídliskové centrá budované v období socializmu. Mali slúžiť ako malé mestá v meste.

Od centra života k symbolu úpadku

Po roku 1989 začala Petržalka prechádzať výraznými zmenami. Postupne vznikali nové obchodné prevádzky, supermarkety a neskôr aj veľké nákupné centrá. Pôvodné sídliskové strediská strácali význam. Braník navyše trápili technické problémy. Do objektu začalo zatekať, poškodzovala sa strecha a vrchné priestory boli postupne zatvárané. Dlhoročná absencia väčších investícií spôsobila, že budova začala chátrať.

Práve zatekajúca strecha sa stala najväčším problémom. Voda prenikala do konštrukcie, vlhli steny a stropy a v budove sa objavili plesne. Kedysi rušné centrum sa postupne zmenilo na jednu z najznámejších ruín v Petržalke.

Predaj sa nekonal, prišla záchrana

Hlavné mesto v minulosti zvažovalo predaj objektu. Mestská časť Petržalka však s týmto riešením nesúhlasila a presadzovala jeho zachovanie. Prelom nastal v roku 2024, keď mestské zastupiteľstvo schválilo zverenie objektu do správy Petržalky. Mestská časť budovu oficiálne prevzala vo februári 2025. Následne si dala vypracovať statický posudok, ktorý potvrdil kritický stav strechy. Hoci odborníci odporučili len dočasné sanovanie asfaltovým pásom, samospráva sa rozhodla pre komplexnejšie riešenie.

Na jar 2026 sa začala kompletná rekonštrukcia strechy za približne 194-tisíc eur. Ide o prvý významný krok k zastaveniu ďalšieho chátrania budovy. Budúcnosť Braníka zatiaľ nie je definitívne určená. Jasné však je, že nejde len o opravu strechy. V hre je záchrana jedného z posledných objektov, ktoré pripomínajú pôvodnú predstavu o tom, ako mala fungovať moderná Petržalka.

(mč)