Zdroj: (in)
Na ochranu pred krtkami sa dáva pod trávnik sieťka„Áno, robíme radosť aj sebe,“ pripúšťajú Petržalčania Dušan Ištok a Branislav Milan, ktorí na Veľkom Draždiaku pokladajú trávový koberec. Tvrdia, že väčšina ich kolegov to cíti podobne, keďže tiež žijú v bratislavskej Petržalke a chodievajú relaxovať k jazeru.
Hovorím im so smiechom, že ako si trávu uložia, tak budú ležať. „Chodievam na Draždiak pravidelne, kúpať sa alebo do bufetu. Chcem, aby to tu bolo pekné. Aj keď ja, paradoxne, dávam prednosť druhému brehu pri žltom bufete. Je tam štrkové dno,“ prizná Dušan Ištok.
Branislav Milan zas tvrdí, že ´k stožiaru´ chodí na ryby. „Ale aj keby sme neboli z Petržalky, tak to musí byť dobré,“ dodáva šéf jednej z dvoch šesťčlenných partií z oddelenia správy verejných priestranstiev Petržalky. V čase našej návštevy pokladajú trávnik práve na ploche pri stožiari zo strany nemocnice. Tento rok už stihli zatrávniť začiatok lesíka medzi beachvolejbalovým klubom a bufetom Barracuda, zhruba 1750 m2 územia, a budú pokračovať. Dnešných 500 m2 im zaberie celý deň. Ráno o šiestej šlo auto pre trávu, zatiaľ sa upravoval terén, pretože niektorých návštevníkov magicky pritiahol a museli sa po ňom prejsť, a o ôsmej ráno začali s pokládkou.
„A budeme tu dovtedy, kým trávu nepoložíme, pretože ju nechceme nechať v noci stáť a vysýchať,“ vysvetľuje Branislav Milan a dodáva, že toto je už tá najjednoduchšia časť celého procesu. Najskôr totiž upravovali a zarovnávali terén a potom s vodármi riešili závlahu a ukladali vodné trysky.
Do rozhovoru sa pridáva Milan Gálik z petržalskej údržby, vedúci, ktorý zodpovedá za udržiavanie verejných priestranstiev a koordinuje aj pokládku trávnikov. Hovorím mu, že som si všimla, že aj vrany majú rady nový trávnik. „Áno, pri hľadaní potravy dokážu vytrhnúť a odhodiť nabok celé trsy,“ reaguje a pokračuje: „Kačice zas láka čerstvosť a trávnik tiež posúvajú. Takže, každé ráno dvaja ľudia prídu, celú trasu prechádzajú pešo, pozerajú, čo je pozdvíhané a zatláčajú to späť.“ Hovorím, že sa môžu cítiť ako na futbalovom ihrisku. „Alebo na golfe,“ poznamená trefne Branislav.
Pokračujeme v konverzácii, keď v tom zbadáme cyklistu s rybárskym náčiním na chrbte, ktorý sa vybral rovno po čerstvo položenej tráve. Viac takýchto a celé úsilie je zbytočné, lebo keď sa s trávou hýbe, nedokáže zakoreniť... Branislav ho zastaví a pýta sa ho, či nevidí čerstvo položený trávnik. „Nevidím!“ reaguje prudko. Nie je jediný, kto si nedá vysvetliť, že stačí vydržať mesiac. Konštatujem, že je smutné, keď ľudia devastujú to, čo sa robí pre ich radosť a relax.
„Máme na plochách vodné trysky, ktoré trávu z našich studní v noci zavlažujú, inak by v horúčavách neprežila. Niektorí návštevníci do nich kopú, psy ich obhrýzajú, takže je nutné trysky pravidelne opravovať alebo vymieňať,“ konštatuje Milan Gálik.
Hovorím mu, že sa tomu aj ťažko verí, a tak pridá ešte jeden postreh. „Dávali sme nedávno trávnik v lesíku,“ ukazuje na neďaleký priestor, ktorý sa zmenil na nepoznanie. K lepšiemu. „Na druhý deň sme prišli pokračovať. Na lavičke sedel muž a ako jedol, odpadky hádzal rovno za seba - konzervy, obal od džúsu..., hoci pár metrov od seba mal kôš. Keď som zbieral jeho odpadky z novej trávy, bez hanby na mňa pozeral.“
Milan Gálik rozdeľuje prácu 60 ľuďom. Keď začína jarná sezóna, kosia jeho tímy trávu, robia orezy stromov, vyhrabávanie, čistenie, zber odpadkov, dopĺňanie pieskovísk na detských ihriskách, ale aj pokládku trávy. Na Veľkom Draždiaku už zatrávnili aj oblúk pri škole, aby bol pripravený na leto, neskôr sa zrejme vrátia na opačnú stranu, kde zostal ešte kus pozemku, na ktorom by tiež mohla byť tráva. Sú vďační návštevníkom, ktorí dokážu ich prácu oceniť, zastaviť sa, pochváliť. To vždy poteší. Branislav Milan však konštatuje, že by jeho tím niekedy vymenil aj pochvalu od jedného návštevníka za trochu ohľaduplnosti a empatie od tých ďalších. „Mať možnosť si sadnúť a oddýchnuť od fyzickej námahy bez toho, aby nás niekto pri tom neodfotil a neposlal na nás sťažnosť. Manuálna práca je totiž náročná. Nedokážete robiť hodiny bez prestávky, potrebujete sa aj zastaviť.“
V snahe odľahčiť situáciu hovorím, že keď príde jar a vonku je krásne slnečno, človek im tu prácu na čerstvom vzduchu v prírode aj závidí. Oboch ich rozosmejem. „Od 1. februára sme čistili breh, klčovali a vytrhávali buš, zbavovali sa starého koreňového systému, zarovnávali, navážali hlinu, niekedy len fúrikmi, lebo inak to nešlo, vtedy by ste nám nezávideli,“ hovorí Milan Gálik a spomenie, že keď prišiel do kancelárie, kde sedeli kolegovia už v tričkách, všetci sa čudovali, prečo má na sebe zimnú bundu. „Viete, kým medzi panelákmi už bolo teplo, na Draždiaku fúkal studený vietor. Keď sme tu boli celý deň, cítime sme to.“
FOTOGALÉRIA:
„Ale v lete, keď prídete k jazeru, sa aj okúpete, nie?“ skúšam šťastie. „Určite nie. Jediný raz, keď sme boli vo vode, sme vyťahovali betónový ihlan, čo tam niekto hodil,“ dodáva Branislav Milan.
Neďaleko od nás práve zaparkovalo ďalšie auto mestskej časti. „Budú osádzať tabule o zákaze kladenia ohňa,“ hovorí mi Milan Gálik. Na miestach, kde je dnes krásny nový trávnik, boli totiž donedávna nelegálne ohniská - v posledných troch, štyroch rokoch veľmi často využívané. Mestská polícia vraj nevedela bez tabúľ zabrániť partiám, aby tam nerobili oheň. Tak tam teraz pribudnú a hádam to bude funkčné riešenie. Škoda by bola trávnika aj toho úsilia, ktoré doň Dušan Ištok, Branislav Milan a Milan Gálik s kolegami vložili.
(in)