Zdroj: ac
Labutí pár, ktorý sa v týchto dňoch objavil na Veľkom Draždiaku.Mnohých návštevníkov petržalského jazera Veľký Draždiak potešil v týchto dňoch párik labutí, ktoré sa tu po dlhých týždňoch opäť objavili. Zoológ Ján Kaľavský pripúšťa, že môže ísť o ten istý pár, ktorému v lete nešťastne uhynulo všetkých šesť mláďat. Vysvetľuje tiež, prečo v minulosti bývali na Draždiaku celé kŕdle labutí a dnes už nie.
Labutia rodinka so šiestimi mláďatami, ktoré sa na Veľkom Draždiaku vyliahli na jar, mala smutný koniec, všetky mláďatá postupne uhynuli. Nie je vylúčené, že podiel na tom mali aj ľudia, ktorí im do vody hádzali nevhodnú potravu. Jedno mláďa zahynulo po prehltnutí rybárskeho háčika. Rodičovský pár krátko nato z jazera odletel.
„Dôvod, prečo opustil jazero po úhyne mláďat, je pomerne jednoduchý - labute sa s mláďatami po vyliahnutí zvyknú ešte niekoľko mesiacov zdržiavať v okolí hniezda, no keďže mláďatá uhynuli po necelých dvoch mesiacoch od vyliahnutia, rodičovský pár už nemal dôvod zotrvávať v okolí hniezda. V rámci letného obdobia, kedy je vtáctvo rozptýlené po okolitých vodách, opustili Veľký Draždiak a pravdepodobne sa zdržiavali na Chorvátskom ramene alebo v povodí Dunaja,“ vysvetľuje zoológ Správy CHKO Dunajské luhy Ján Kaľavský.
Zároveň pripúšťa, že labutí párik, ktorý sme si v polovici októbra aj my všimli na Veľkom Draždiaku, môže byť ten istý, ktorý tu hniezdil v lete. „Áno, je to možné, nakoľko labute bývajú verné svojmu hniezdisku. A je dosť možné, že na jar zahniezdia opäť pri bufete Šutrovka, čo nie je veľmi vhodné miesto, ale aj počas tohtoročného hniezdenia si labute dobrovoľne vybrali toto miesto a nie je možné prinútiť ich hniezdiť inde.“
Tento pár je podľa Jána Kaľavského navyknutý na prikrmovanie od ľudí a len ťažko možno jeho správanie zmeniť. Preto je dosť možné, že sa zopakuje podobný nešťastný scenár ako počas tohto leta, teda úhyn labutí v dôsledku nevhodného prikrmovania. „To, že sa labute opäť vrátili na Veľký Draždiak, súvisí s nástupom zimného obdobia, kedy sa vtáctvo vrátane labutí zvykne viac koncentrovať na miesta, kde má ľahký prístup k potrave, čiže tam, kde ich ľudia kŕmia. Tento trend je rovnaký už mnohé roky,“ dodáva zoológ.
Možno si aj vy spomínate, že pred pár rokmi bývali na Veľkom Draždiaku celé kŕdle labutí a kladiete si otázku: Kam sa všetky vytratili? Ján Kaľavský hovorí, že napríklad v zimnom období v roku 2007 tu napočítali 46 labutí, a tiež vyše 200 lysiek čiernych, 20 párov kačíc divých, desiatky čajok, vyskytli sa tu aj vzácni severskí hostia ako sú potáplice, či turpany... To, že dnes sú vody omnoho prázdnejšie, však podľa neho nesúvisí s ich celkovým úbytkom, ale s klimatickou zmenou.
„V minulosti vodné plochy okrem veľkých jazier a riek pravidelne zamŕzali a práve Veľký Draždiak ako jedno z najväčších bratislavských štrkovísk zamŕzal ako posledný a do tejto časti sa sťahovali z okolia vodné vtáky, aby si počas silnejších mrazov zabezpečili prísun k potrave. Mnohí Petržalčania si určite pamätajú, ako sa na Draždiaku korčuľovali a malá vodná plocha pri bufetoch bola vždy nezamrznutá, pretože tu neustále plávali vodné vtáky. V súčasnosti v zime zamrznú vodné plochy už iba výnimočne a na krátky čas, preto je vtáctvo celoročne rozptýlené po okolitých vodách a nekoncentruje sa na Veľkom Draždiaku ako to bolo v minulosti,“ konštatuje.
Pripomína tiež, že labuť veľká má navyše dlhodobo mierne stúpajúci trend nárastu populácie nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe, patrí medzi najmenej ohrozené chránené druhy. Aj v súčasnosti môžete pozorovať od októbra do apríla na neďalekej Hrušovskej zdrži pri Čunove stovky jedincov tohto druhu.
(ac)