Tento rok bude pre petržalskú knižnicu prelomový, čakajú ju veľké zmeny

mení sa stav, ktorý bol na začiatku sídliska len dočasný, ale napokon pretrval niekoľko desaťročí. Súčasné vedenie úradu bratislavskej mestskej časti Petržalka odobrilo Projekt Fedinova – centrálneho sídla a pobočky knižnice, ktorý sa začne realizovať v časti budovy bývalej škôlky na Fedinovej 7 už 22. januára a vyhradených je naň zhruba 630-tisíc eur.

Takáto investícia do knižnice v Petržalke ešte nebola. Vďaka vedeniu mestskej časti sa zrealizuje jedna z najväčších investícií do kultúry za posledné roky,“ hovorí Libuša Jaďuďová, ktorá vedie knižnicu od decembra 2023. „Pre nás je to neuveriteľná výzva, ktorá nám zároveň otvára nové možnosti. Presúvame celú pobočku na Prokofievovej, v ktorej bola jedna čitáreň, zato v nových priestoroch budeme mať viac miestností – spoločenskú, konferenčnú, detskú čitáreň Stromovníček, klubovú miestnosť... a navyše exteriér ideálny na podujatia, ktoré sa môžu konať v teplých mesiacoch.“

Stavebné práce by mali trvať 16 týždňov, teda cca do začiatku júna, potom začne sťahovanie administratívnej časti knižnice z Kutlíkovej 17 a pobočky na Prokofievovej a jej 30-tisícového knižničného fondu a zariaďovanie interiéru. „Spravíme všetko pre to, aby sme v letných mesiacoch – júl, august - mali už knižnicu otvorenú,“ hovoria Libuša Jaďuďová a Viera Némethová. A vraj sa Petržalčania majú na čo tešiť.

Nečakajte tu zakladačov kníh

Možno patríte medzi tých skeptikov, ktorí si v súčasnej digitálnej dobe, kedy nosíme vo vrecku malý smart počítač aj s umelou inteligenciou, čo má odpoveď na všetko, hovorí: Načo nám je dnes ešte knižnica?

„Áno, veľa ľudí si povie, čo knihovník, čo ten tam tak môže robiť...,“ pripúšťa Libuša Jaďuďová. „Lenže knižnica už dávno nie je len o požičiavaní kníh.“ „Knihovníka nepotrebujete na to, aby načítaval vypožičané knihy prostredníctvom čiarových kódov, na to sú dnes ´self-checky´. Čitateľ príde s kôpkou kníh, systém ich naskenuje, prevezme a informuje, kedy máte ďalšie vrátiť. Čo však stroj nespraví a na čo potrebujete knihovníka? Na poradenstvo, služby, podujatia...“ vysvetľuje Viera Némethová a dodáva, že podujatia knižnice - besedy, výstavy, kultúrne akcie či semináre -, ktorých majú do roka asi 600, z 80 percent vymýšľajú a realizujú práve samotní zamestnanci knižnice. Fotia podujatia, nakrúcajú z nich videá, ďalší sa venujú digitalizácii alebo elektronickým informačným zdrojom.

Odborní zamestnanci knižnice píšu a realizujú granty, spravujú webovú stránku knižnice a sociálne siete, ktoré sú pri propagácii podujatí a služieb tak dôležité. Moja predstava je, že v knižnici budúcnosti by mohli knihovníci pomáhať so školskými projektmi aj deťom, ktoré to samé doma nezvládnu. „Toto nie je knižnica budúcnosti, toto sa deje už 20 rokov. Deťom pomáhame so všetkým,“ namietne Viera Némethová a opäť vysvetlí, že knihovník nie je človek za pultom, ktorý skenuje kódy na knihách a zakladá ich, ale knihovnícko-informačný pracovník, zároveň pedagóg, ktorý musí poznať trendy vo vzdelávaní a neraz psychológ, animátor a človek so zvládnutými a osvojenými komunikačnými schopnosťami.

Keď k nim príde školák bez technického zázemia, pomôžu mu. Poradia mu literatúru, poskytnú počítač s prístupom na internet, k dispozícii je v každej pobočke aj tlačiareň a možnosť skenovať dokumenty na vlastné zariadenia. Nemajú ambíciu suplovať učiteľa ani rodiča, ale poradia napríklad, ako správne zdrojovať citácie, knihy či fotky v školských prácach. Vedia poradiť, ktoré zdroje sú overené a ktoré nie, sústrediť sa na fakty a zaujímavosti. S tým majú, mimochodom, problém aj stredoškoláci.

A čo ponúka knihovník seniorom? Poradí nielen knihu. Knižnica je pre seniorov miestom na oddych, stretnutia, ale aj na celoživotné vzdelávanie. „Seniori už dnes chodia do knižnice častejšie na internet, ako si prečítať noviny. Niektorým stačí len naša wi-fi na scrollovanie vo vlastnom mobile,“ hovorí Viera Némethová.

„Oceňujú komentované prehliadky výstav, ktoré organizuje knižnica. Navyše, už tri roky robíme vzdelávací projekt – Petržalská akadémia vzdelávania a zároveň máme pre nich každý mesiac podujatie - Ako na mobil a tablet, kde riešime bežné veci typu: akú appku majú k lekárovi, do poisťovne, kde nájdu karty do supermarketov, čo je to spam...“ S príchodom riaditeľky obohatili projekt o internetovú bezpečnosť a v spolupráci s Mestskou políciou Bratislava pripravili pre seniorov praktický kurz sebaobrany. „Stretol sa s veľkým úspechom,“ dodáva Libuša Jaďuďová.

Bezpečné miesto

Aká teda vyzerá knižnica budúcnosti? Libuša Jaďuďová a Viera Némethová sa zhodujú, že majú ambíciu vybudovať pre svojich čitateľov „bezpečné miesto“. Hneď po domove a škole. „Ak ste rodič a dieťa posielate do knižnice, mali by ste vedieť, že je v bezpečnom prostredí. Že tam môže byť 2-3 hodiny, čakať na svojho súrodenca a popritom si čítať, alebo len tak sedieť, pokojne aj s mobilom v ruke a počúvať hudbu,“ hovorí Viera Némethová.

„Rodinné pobočky máme v blízkosti škôl, takže už dnes sú bežnými návštevníkmi knižnice napríklad dve dievčatá, ktoré sa k nám prišli len pozhovárať. A pre nás je to úplne v poriadku. Alebo babička, ktorá čaká na svojho vnuka a namiesto toho, aby mrzla pred školou, príde sem a prečíta si časopis.“ Vysvetlí, že v knižnici evidujú dve kategórie ľudí, ktorí ju navštevujú - návštevníkov a registrovaných čitateľov. Čitateľ je ten, kto príde odovzdať knihu a vziať si ďalšiu.

„Návštevník môže prísť do knižnice denno-denne, nemusí si ani požičiavať knihy, len prelistovať časopis alebo byť na internete a v bezpečnom prostredí, navštíviť podujatie.“ Knižnica ako komunitný priestor v kontexte jej slov už zrazu nie je len fráza. 
fPodujatia, ktoré organizuje knižnica, aj tie v spolupráci s mestskou časťou, nájdete na
www.kniznicapetrzalka.sk.

Aj pre tých, ktorí nikdy neprekročia dvere knižnice

Miestna knižnica Petržalka má aktuálne 9 pobočiek, takmer 198-tisíc fyzických kníh, k dispozícii ďalšie tisícky audio a e-kníh a 11-tisíc registrovaných čitateľov. Ich počet bude rásť, a nielen preto, že knihy sú čoraz drahšie, a tým sa stávajú nedostupnejšími.

Riaditeľka Libuša Jaďuďová hovorí, že obdobie po jej nástupe sa nieslo v znamení stabilizovania, ale aj modernizácie služieb. Pod týmto všeobecným pojmom si však predstavte aj to, že v knižnici sú vytvorené nielen priestory na čítanie, ale aj na rozprávanie. „Boli sme zvyknutí, že v knižnici treba byť ticho alebo šepkať. Nie, u nás už nemusíte šepkať, ani sa báť niečo sa spýtať,“ hovorí a spomína rozvoj služieb a nové formy sprístupňovania informácií, ktoré realizovali v ďalšom roku. „V auguste 2024 sme prešli na nový knihovnícky systém, a tým sa nám otvorili možnosti na ďalšie rozšírenie služieb. Máme dve nové knižné búdky – pri Veľkom Draždiaku a pri Hale Pankúchova. Dva biblioboxy na vrátenie kníh a časopisov na Prokofievovej a Vavilovovej plánujeme začiatkom roka 2026 doplniť o tretí box. Od februára 2025 máme ako prví v Bratislave aj okolitom regióne výdajný box na knihy, ktorý je umiestnený pri petržalskej plavárni. Stretol sa s úspechom, takže zvažujeme jeho rozšírenie. Dobre nám funguje donáška kníh do domácnosti – pre imobilných a seniorov. Čitateľom ponúkame možnosť zvoliť si digitálny čitateľský preukaz, ktorý môžu mať v mobile. Ten už nestratíte, môže ho mať aj rodič za dieťa a navyše je ekologický. Čitateľ si tiež môže sám predĺžiť výpožičky jedným klikom priamo vo svojom čitateľskom konte.“ Niektorí čitatelia, a to aj zo zvyšku Slovenska, lebo aj takí sú, nemusia nikdy fyzicky prekročiť dvere knižnice. Zaregistrovali sa cez internet, zaplatili za registráciu bezhotovostne, preukaz si vedia stiahnuť do mobilu a požičiavajú si audio alebo e-knihy cez aplikáciu Palmknihy, ktoré môžu čítať rovno v mobile alebo na tablete. Čítačku kníh už nepotrebujú. Tento typ preukazu stojí len 8 eur ročne. Môžu si požičať dve e-výpožičky do mesiaca, t.j. vypožičať si spolu 24 e-výpožičiek do roka. „Využívajú to nielen študenti a ľudia, ktorí potrebujú odborné knihy na dlhší čas, ale prekvapujú nás aj rôzne módne vlny. Tínedžeri, ale aj deti staršieho školského veku si požičiavajú aj beletriu v češtine.“

Napriek tomu v petržalskej knižnici stále vyhrávajú fyzické knihy, a to pomerom 88 percent ku 12 v neprospech virtuality. Zdá sa, že stále niet nad osobný kontakt.

(in)