Petržalčanov trápi hluk z diaľnice a železnice. Vyhnú sa mu budúce bytové domy, ktoré sú v pláne?

Obyvatelia miestnej časti Lúky 2 až 5 v bratislavskej Petržalke vedia, aké je to žiť v permanentnom hluku a zatiaľ sa len snažia vydobyť si protihlukové opatrenia. Aktuálne sa zvažuje výstavba obytných domov (a v nich nájomných bytov mesta) v blízkosti križovatky Panónska-Dolnozemská. Nielen samospráva sa chce vyhnúť opakovaniu scenára.

Miestny poslanec Pavol Peceň podal v júli 2023 oficiálnu žiadosť na Útvar hlavného hygienika rezortu na Ministerstve dopravy SR, aby sa v lokalite Lúky 2 až 5 uskutočnilo oficiálne premeranie úrovne hluku. „Hluk, ktorý v tejto lokalite dlhodobo obyvateľov trápi, vzniká kombináciou železničnej a diaľničnej dopravy. Obe tieto infraštruktúry sa nachádzajú na hranici extravilánu – diaľnica úplne a železnica čiastočne. Po presune nákladnej dopravy z Einsteinovej ulice na obchvat D4 sa intenzita dopravy, a teda aj hluku a vibrácií, citeľne zvýšila,“ vysvetľuje poslanec.

Ako napísal poslanec v auguste tohto roka na svojom facebookovom profile Pavol Peceň je Team Bratislava, cesta k meraniu bola byrokratická, uskutočnilo sa viacero stretnutí so zainteresovanými, až sa napokon „určili dve konkrétne adresy, kde sa hluk bude merať. Pri jednej z nich je zodpovedná ŽSR, pri druhej NDS“.

Aktuálne nás informoval, že „v septembri sa uskutočnilo jedno z meraní hluku, ktoré zabezpečovali Železnice Slovenskej republiky. Druhé meranie, ktoré mala realizovať Národná diaľničná spoločnosť, zatiaľ prebehlo len v prípravnej fáze – zo strany NDS som zatiaľ nebol kontaktovaný. Informáciu, ktorú mám, je, že v priebehu novembra by malo dôjsť k vyhodnoteniu výsledkov meraní a následne k rokovaniu medzi NDS, ŽSR a Ministerstvom dopravy SR o ďalšom postupe“. Dodal, že tento typ hluku sa, žiaľ, nedá úplne eliminovať, no verí, že výsledky meraní a následné rokovania pomôžu nájsť účinné opatrenia na jeho zmiernenie.

Situácia na Lúkach 2 až 5 ukazuje, ako zdĺhavá je cesta k protihlukovým opatreniam. Ďalší Petržalčania by ich nemali nasledovať. Aktuálne sa vyhodnocujú pripomienky k návrhu zmien a doplnkov územného plánu ZaD 14. Ide o balík zmien v prospech nájomného bývania. V troch lokalitách v Petržalke návrh mení funkčné využitie územia. Dve sa nachádzajú v areáli bývalého Matadoru, jedna na križovatke Panónska-Dolnozemská, kde má vyrásť niekoľko výškových obytných domov. „Je pravda, že ide o územie v blízkosti dopravnej trasy, ktorá generuje určitú hlukovú záťaž. Zároveň však platí, že podobná situácia je aj v iných častiach mesta či v zahraničí – nové projekty postupne vznikajú aj v územiach pri dopravnej infraštruktúre. Dôležité preto je, aby mesto už vo fáze prípravy stanovilo podmienky pre výstavbu, ktoré minimalizujú negatívny vplyv hluku – napríklad prostredníctvom kvalitného architektonického riešenia, použitia vhodných stavebných materiálov či orientácie objektov,“ domnieva sa Pavol Peceň, pričom dodáva, že podľa informácií, ktoré má k dispozícii, plánované projekty nájomného bývania by sa mali nachádzať v dostatočnej vzdialenosti od najexponovanejších dopravných trás, čo by malo riziko nadmerného hluku znížiť. „Hluk v danej oblasti je stály, nakoľko ide o oblasť so 4-prúdovou komunikáciou, kde ale prichádza k postupnému znižovaniu maximálnej rýchlosti, čo ma tiež za následok zníženie hluku.“

Čo na to samospráva?

V lokalite Panónska/Dolnozemská sa podľa návrhu ZaD 14 mení funkcia územia zo zmiešaného územia obchodu a služieb výrobných a nevýrobných (kód 502) na funkciu zmiešané územia bývania a občianskej vybavenosti (kód 501). Územie má vypracovanú aj urbanistickú štúdiu z roku 2017, ktorá ráta s minimálne dvoma výškovými obytnými domami. „Vzhľadom na polohu lokality Dolnozemská-Panónska pri možnej ťažiskovej dopravnej trase, aj vzhľadom na zvýšený počet podnetov za posledné tri roky práve v lokalite Panónska–Azúrová na zvýšený hluk z cestnej premávky, naša mestská časť pri posudzovaní územnoplánovací pokladov, akým je aj spomínaná urbanistická štúdia, posudzovala a posudzuje nielen vplyvy objektu na urbanizáciu územia, ale snaží sa posúdiť aj vplyv širšieho územia na samotné objekty,“ uviedla hovorkyňa Petržalky Mária Halašková.

„Preto sme ešte v roku 2018, v rámci stanoviska k návrhu danej urbanistickej štúdie pre spoločnosť APROX spol.s r.o., vybrali jeden z navrhovaných variantov, ku ktorému sme však uviedli viaceré pripomienky. Vzhľadom na podnety našej samosprávy najskôr požadujeme od stavebníka predložiť: detailnú hlukovú štúdiu, posúdenie vplyvu na zdravotný stav obyvateľstva na základe hlukovej štúdie vrátane posúdenia vplyvu hluku počas pobytu na verejnom priestranstve v rámci danej lokality a tiež návrh protihlukových opatrení. Pričom táto požiadavka našej mestskej časti platí nielen v rámci nášho stanoviska k UPD ZaD14, ale aj v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA).“

Dodáva, že zmenám funkčného využitia území sa mestská časť nebráni a víta rozširovanie možností individuálneho, ako aj nájomného bývania. „Prioritou pri povoľovaní akejkoľvek výstavby však za nás zostáva tak komfort obyvateľov danej lokality, ako aj širší dopad na celú mestskú časť.“

(in)