Petržalka nasadila na boj s holubmi sokoly. Zvládnu život na sídlisku? Pýtali sme sa sokoliara

„Sokol sťahovavý uloví denne jedného až dvoch holubov, záleží od hladu,“ hovorí sokoliar Ján Šenkýrik z OZ Falcon Wings. S kolegom Petrom Ondrejmiškom nedávno nainštalovali na bytovky na Andrusovovej a Krásnohorskej špeciálne hniezda pre týchto dravcov.

Petržalka sa po Podunajských Biskupiciach a Ružinove stala ďalšou mestskou časťou Bratislavy, ktorá sa zapojila do projektu ekologickej regulácie počtu holubov v meste. Vďačí za to poslancom Lenke Milinckej a Jurajovi Valocsayovi, ktorí zachytili pozitívne reakcie na sokolov v Podunajských Biskupiciach a v rámci svojej poslaneckej priority venovali na tento pilotný projekt v Petržalke 10-tisíc eur.

„Pôvodne sme plánovali tri búdky, tento rok sa podarilo osadiť dve (tretia mala byť na streche Technopolu, čo sa nepodarilo, pozn.red.), ale na budúci rok chceme pridať ďalšiu,“ povedal nám Juraj Valocsay. Obyvatelia panelákov túto aktivitu privítali, je to nádej v ich zúfalom boji s premnoženými holubmi. A ak sa sokolom na sídlisku zapáči, tak aj podstatne lacnejšia ako napríklad osádzanie ostňov na celé budovy. Sokol, ktorý sa dožíva aj dvadsať rokov, totiž dokáže pokryť okolie v rádiuse až desať kilometrov. A holuby nielen loví, ale jeho permanentná prítomnosť ich núti hľadať si iné teritóriá.

Paneláky ako skalné útesy

V prvom rade je podstatné povedať, že petržalské sokoly neboli na strechu paneláku premiestnené z voľnej prírody. „Sú to umelo odchované jedince, ktoré sa postupne stanú voľne žijúcimi,“ vysvetľuje Ján Šenkýrik s tým, že cieľom projektu je do desiatich rokov vybudovať v mestských častiach umelú populáciu tohto druhu. Pýtam sa ho, či sokoly zvládnu život na sídlisku. Reaguje, že sokolom sťahovavým pohľad na paneláky neprekáža. Už dnes jedince tohto druhu môžete zbadať oddychovať napríklad na budove Incheby. V prírode obývajú skalné oblasti, paneláky im ich pokojne môžu evokovať. Nestavajú si vlastné hniezda, ale využívajú opustené. Na streche bytovky im stačí búdka a plošinka so štrkom.

​Sokolom stačí jednoduchá búdka ma streche. 

Najmä však majú na sídlisku dostatok potravy.„Najdostupnejšou korisťou je holub, lebo sa pohybuje v kŕdľoch,“ vysvetľuje Ján Šenkýrik s tým, že korisťou sokola sťahovaného je zásadne vtáctvo, loví v lete. A je excelentný lovec. Pri strmhlavom útoku namerali sokolovi sťahovavému rýchlosť vyše 300 kilometrov za hodinu! Na porovnanie, holub lieta rýchlosťou približne 80 km/h.

Sokol je vynikajúci lovec, vysvetľuje ​Ján Šenkýrik. 

Tri mladé sokoly, dve samičky a jeden samček, v každom hniezde si koncom júna ešte zvykali v Petržalke na nové prostredie. Boli zatvorené, denne ich navštevovali sokoliari, sledovali a kŕmili holubím mäsom. Neskôr ich už vypustili do sveta, nasledujúce dni ich budú monitorovať a aj ďalej im dávať potravu, aby si zvykli vracať sa späť do hniezda. Neskôr už budú loviť samy. Pýtam sa sokoliara, či sokolom neublíži konzumácia chorých holubov. Tvrdí, že holuby sú skôr prenášačmi chorôb a parazity majú najmä v črevách či pľúcach, zatiaľ čo sokol konzumuje prsné svaly. „Riziko pre sokola je minimálne. Povedal by som, že viac ohrozený je človek, ktorý necháva holubí trus na balkóne a keď sa zmení na prach, dýcha ho.“

Zostanú?

Nie je isté, či sa všetky sokoly z umelého chovu rozhodnú v Petržalke zostať a rozmnožiť sa. Jeden pár dokáže zniesť aj tri-štyri vajcia. K dvom búdkam v Podunajských Biskupiciach, jednej v Ružinove a dvom v Petržalke,  pribúda aj ďalšia v Lamači. Bratislavské sokoly tak budú mať viac možností nájsť si partnera a splniť tak predstavu autorov projektu, že v horizonte desiatich rokov budú sokoly v Bratislave hniezdiť.

​Odchovajú sokoly v Petržalke mláďatá?

Čo s vranami?

Zo sídliska sa ozývajú aj hlasy, že okrem holubov by bola potrebná aj pomoc s vranami. Lenže vrana je zákonom chránený živočích. To, samozrejme, sokol nevie, trúfne si aj na ňu. Problém je, že vrana si na rozdiel od holuba privolá krákaním na pomoc ďalšie a na celú skupinu už je sokol krátky.

(in)