Dáma v pánskom svete: Povolaniu holiča sa snažím vrátiť starú noblesu

14.8.2022
0

Zdroj: Marián Dekan

Páčil sa vám článok?

Nie je to obyčajné holičstvo. Vstúpite a akoby ste zmenili časopriestor. Reálny svet zostáva pred dverami. Nejde však len o „vintage“ interiér. Petržalčanka Maruška alias Marry Draškovičová sa snaží aj svojím prístupom vrátiť povolaniu holiča noblesu, akú poznáme zo starých filmov.

Keď vchádzame, Marry vyprevádza posledného klienta. Jeho vlasom a brade sa venovala hodinu. Je to jej štandard. Nevidíte na nej, že práve odpracovala desať hodín. Usmeje sa hovorí: „Ponúknite sa na bare, aj moji zákazníci to tak robia.

“ Ako každý detail v Marry‘s Vintage Barber Shope, ani bar nie je obyčajný. Je to štýlový kus prerobený z prednej masky starej „liazky“. Podobne ako chladnička, ktorá pamätá vojnu, značky zo starých motoriek, staré rádio, telefón, gramofón so starými platňami, či písacie stroje... „Väčšina vecí, ktoré tu vidíte, sú originály. Kupuje mi ich manžel v bazároch,“ vysvetlí Marry, keď vidí naše očarenie. „Nikdy som netúžila po modernom holičstve. Vždy som snívala, že to bude niečo ako ja, niečo iné, originál.“

Zdroj: Marián Dekan

​Bar je prerobený z prednej masky starej „liazky

Domnievala som sa, že „barber shopy“ sú taká výsostná mužská záležitosť. Muži strihajú mužov. Akýsi pánsky klub, kde majú ženy vstup zakázaný. Hovorím to Marry. „Kedysi boli vyhľadávané aj holičky, mnohokrát im muži verili viac ako mužovi,“ reaguje. Stačí nazrieť do google, fotografií z prelomu 19. a 20. storočia, na ktorých ženy holia mužov, nájdete dosť. Legendy o čisto mužských kluboch, kde sa diskutuje, fajčí a popíja, sú však známejšie. Barber shopy, ktoré sa snažia nadviazať práve na túto tradíciu, zažívajú posledných pätnásť rokov boom. Ako sa do tohto sveta „infiltrovala“ Marry?

Zdroj: Marián Dekan

Môžete sa tu pokochať pohľadom na desiatky retro artefaktov.

V rokoch socializmu sa muži chodievali strihať len do kaderníctiev. Aj Marry začínala v deväťdesiatych rokoch v takom, kde strihali dámy aj pánov. „Strihala som aj dámy, ale moja pánska klientela bola väčšia. Mala som bližšie k ich strihom. Človek pri nich môže viac tvoriť. Pánske strihy sú totiž oveľa ťažšie ako dámske, pretože na pánskom účese schody neschováte. Na dámskom schová kaderník všetko a dáma ani netuší, že je zle ostrihaná,“ hovorí. „A tiež som si s mužmi lepšie rozumela. Sú to verní klienti, keď sú spokojní, zostávajú pri jednom holičovi.“

Zdroj: Marián Dekan

Chladnička pamätá ešte vojnu.

Spomína, že mala dobrú „školu“. Prvý rok len zametala a sledovala, ako strihá a holí jej učiteľ. Bol vtedy jediný v Bratislave, kto holil klasickou britvou. Pomaly ju zaúčal do remesla. Bol to Angličan, pracovali sme uňho samé ženy. Všetky sme boli elegantne oblečené s upravenými vlasmi. Žiadne kroksy, vyťahané tričká, s rečami, ktoré klienta obťažujú...

Zdroj: Marián Dekan

Klasické náradie.

A hoci neskôr pracovala aj v barber shope, vedela, že má inú predstavu o atmosfére v holičstve. „Pre mňa holič predstavuje osobnosť. Dokonale upravený, diskrétny človek, ktorého si klienti vážia a radi sa k nemu vracajú, pretože to, čo sa v holičstve povie, tam aj zostane. U mňa neexistuje, aby som klientovi hneď začala tykať, dávať mu osobné otázky či zaťažovať ho sebou. Klient si ku mne prichádza oddýchnuť, niekedy povedať, čo ho trápi. A vtedy má byť holič ako kňaz.“

Štyri generácie jednej rodiny

Svoje holičstvo na terase na Fedinovej, na skok od domova, otvorila v roku 2018. Priestor, kde kedysi fungovala predajňa Ryba a v suteréne pod salónom ešte nájdete do steny zabudované mraziarenské boxy, si okamžite zamilovala. „Toľko denného svetla po tých rokoch je na nezaplatenie,“ usmeje sa. A že ho potrebuje. Pracuje od ôsmej ráno do šiestej večer. Na rozhovor som ju musela uprosiť, reklamu nepotrebuje. Klienti ju nasledovali, nech bola kdekoľvek. Chodia za ňou muži z Trnavy, aj zo Žiliny, aj štyri generácie jednej rodiny. Nevyhľadávajú extravagantné experimenty. „Nech totiž holič akokoľvek krásne zaholí bradu, klient si to tak doma upraviť nevie. Preto sa snažím upraviť bradu tak, aby vyzerala prirodzene, aj keď odrastá a muž v pohode fungoval do ďalšej návštevy.“

Zdroj: Marián Dekan

​Marry Draškovičová.

Nie je to však len o strihaní a úprave brady. Pre mnohých je to jedna z mála chvíľ, kedy si oddýchnu, niekto sa o nich postará, spraví im masáž.

Zdroj: Marián Dekan

​Všetko je v retro štýle.

Koľko hláv a brád prejde jej rukami denne? „Toto sa ma klienti pýtajú často. Odpovedám: Nikdy to nepočítam, pre mňa nie ste tovar, čo odpípam pri kase. Mám to inak. Podstatná je pre mňa chvíľa, keď dostrihám, pozriem sa na klienta a poviem si: Takto je to dobré!“ vysvetľuje a s úsmevom prizná, že si nevie predstaviť, žeby robila niečo iné. „Ja sa do roboty teším. Každý môj deň je iný.“

Mám tu kus svojej duše

Aj pre ňu však boli dva roky pandémie ťažké. V holičstve pracovala pôvodne s kolegyňou, covid ich rozdelil. „Niekto na mojom mieste by možno zavrel, ja som nemohla. Mám tu kus svojej duše. Každá vec, čo tu vidíte, ukrýva príbeh.“ Hovorí mi, ako rada by to s niekým zdieľala. Nielen priestor, aj svoje skúsenosti. „Pracovať by so mnou mohli aj traja holiči či holičky. Túžim po niekom, kto tú prácu miluje rovnako ako ja a nevidí v nej len rýchly zárobok. Nehľadám barbera, ale holiča, pre ktorého je to krásne remeslo, ku ktorému nepatrí vulgárnosť.

„Keby prišiel starší holič zo starej školy? Takého by brala?“ pýtam sa. „Samozrejme, to by bola pre mňa obrovská pocta,“ zareaguje okamžite.

(in)

Páčil sa vám článok?

Najčítanejšie