Plavčík z Draždiaku prezrádza: Nie sme všemohúci, toto sú tie naše najväčšie problémy

Zdroj: Marián Dekan

„Keď je chladnejšie, čistíme plážové časti,“ hovorí mi Tomáš Rácz a ukazuje drobný odpad, čo našiel pod vodou, háčiky, olovká po rybároch, sklené črepiny... Plavčíci na Draždiaku by túto prácu robiť nemuseli. Chcú, pretože o to menej prvej pomoci následne poskytujú.

Tomáš Rácz je predseda Spolku ochrancov vody Octopus. Jeho členovia na Draždiaku zabezpečujú vodnú záchrannú službu už dlhé roky. Sú záchranármi aj potápačmi, jazero poznajú dokonale. „Vedeli ste napríklad, že naprieč celým jazerom je natiahnuté oceľové lano? Je to pozostatok ťažby, rovnako ako časti bagra, kovová konštrukcia zapustená do panela, na ktorej sa nedávno poranil jeden plavec,“ hovorí mi. „To miesto sme označili ako rizikové pre vstup. V zadnej časti, pri bývalom hoteli je ich však viac. Tam ľuďom neodporúčam kúpať sa.“

Plážové časti sú čisté, voda však hlboká už pár metrov od brehu. Napríklad na mieste, kde sú vodné bicykle sa dno zvažuje až do hĺbky 15 metrov. „Lenže na utopenie stačia aj dva metre,“ upozorňuje záchranár.

Prvé roky ako Tarzani

Keby bol Draždiak oficiálnym kúpaliskom, potreboval by osem plavčíkov. Vďaka samospráve máme aspoň dvoch. Denne od 10.00 h do 19.00 h za každého počasia, celé leto. Nájdete ich pri stožiari na pláži za nemocnicou Antolská. „Prvé roky sme sa tu trápili bez zázemia, bez slnečníka, boli sme ako Tarzani,“ hovorí dnes už s úsmevom Tomáš Rácz a ukazuje na mobilný kontajner, ktorý im mestská časť povolila umiestniť pri jazere. Dovoz aj prenájom si platia sami, hoci okrem uskladnenia vecí slúži často aj ako ošetrovňa. „Občas sem prídu aj návštevníci, ktorí sa domnievajú, že ide o toalety. Tie im totiž v okolí chýbajú,“ konštatuje.

Zdroj: Marián Dekan

​Mestská časť poskytla záchranárom aj dotáciu na dva paddleboardy. "Sú niekedy účinnejšie ako čln, ktorý treba odpojiť, sklopiť, naštartovať... Na paddleboard si hneď ľahnete, pádlujete rukami a topiaceho sa máte stále na očiach," hovorí Tomáš Rácz.

Dnes má s Tomášom Ráczom službu aj Ukrajinec Nikita. Doma bol trénerom plávania. Keď prišiel na Slovensko, Octopus mu zabezpečil záchranársky kurz aj prácu. Stojí pri jazere s ďalekohľadom a sleduje ľudí. Pýtam sa Tomáša Rácza, či je vôbec v ich možnostiach dohliadnuť na všetkých kúpajúcich sa. Aj tých na druhom brehu, napríklad v sobotu poobede počas horúceho dňa, keď je na Draždiaku najviac ľudí. Ťažko totiž zistiť, či sa niekto len blázni vo vode alebo sa už topí. Nie je to totiž ako vo filmoch, ľudia sa topia potichu. „Žijeme vodou, máme ju v oku, takže tam kde vy vidíte len plavca, ja vidím potenciálne riziko a vizuálne sa naň zameriam,“ vysvetlí mi. Ide napríklad o malé deti na čínskych nafukovačkách, dôchodcov križujúcich jazero alebo podnapitých pri brehu v horúcom počasí. „Týchto všetkých sa snažíme varovať. Máme čln, ideme za nimi, dohovárame im,“ hovorí, no dodáva, že nie vždy sa to stretne s porozumením. Minulý rok došlo aj k fyzickému útoku na plavčíka na Draždiaku. Prípad skončil na súde. Tento rok ešte policajtov volať nemuseli.

Avšak hoci sú plavčíci pozorní, sú len dvaja a nie sú vševidiaci ani všemohúci. Dostať sa s člnom na opačnú stranu trvá minimálne dve minúty a hoci majú aj automatický externý defibrilátor, aj potápačskú výbavu, nie je také jednoduché nájsť človeka pod vodou. „Ľudia sa utopia aj na kúpaliskách, a tam je priezračná voda aj prehľad.“

Zdroj: Marián Dekan

​"S člnom vyrážame aj za rizikovými kúpajúcimi sa, aby sme im dohovorili," približuje Tomáš Rácz.

Možno by na to mohli myslieť pubertiaci, ktorí sa snažia prevrátiť požičaný vodný bicykel. Stačí, keď sa pri tom niekto udrie do hlavy a klesne ku dnu. A v 10-metrovej hĺbke ho môžu hľadať aj týždeň. Alebo mamičky, ktoré sa s dieťaťom vyberajú na paddleborde do stredu jazera. „Keď sa zdvihne vietor, na Draždiaku sú vlny a v nich sa im nedarí vrátiť. Vietor ich ženie do rohu jazera, začnú panikáriť, keď spadnú dvojnásobne, pretože keď paddleboard nemáte upevnený o seba, odpláva hneď. Toto leto sme už takýmto ľuďom pomáhali dostať sa na breh,“ hovorí Tomáš Rácz.

Zdroj: Marián Dekan

Deväťdesiat percent problémov, ktoré záchranári riešia, sa našťastie netýka topiacich sa. „Ošetrujeme poštipnutia osami, rezné rany do mušlí vo vode, úrazy po skokoch do plytkej vody, stratené deti... a tiež zlodejov. Ľahnú si za nejakú deku, sledujú človeka pred sebou, a keď sa ide okúpať, vezmú mu veci. Dosť ľudí tu už zostalo len v plavkách,“ varuje Tomáš Rácz.

(in)