Zdroj: FB Polícia SR - Bratislavský kraj
Bratislavská Petržalka hospodárila v minulom roku s prebytkom 8,2 milióna eur. Vyplýva to zo záverečného účtu mestskej časti za rok 2021, ktorý schválili poslanci na poslednom rokovaní miestneho zastupiteľstva. Dôvodom boli o milión eur vyššie príjmy, ako boli v rozpočte pôvodne plánované, a tiež úspora vo výdavkovej časti. Finančné prostriedky presunú do rezervného fondu.
"K vyšším úsporám nepochybne prispelo aj to, že viaceré činnosti, ktoré mestská časť predtým realizovala dodávateľsky, začala vykonávať interne vo vlastnej réžii," uviedla hovorkyňa Petržalky Mária Halašková.
Z pohľadu bežných výdavkov plnila mestská časť svoje rozpočtové ciele takmer na 100 percent. Pri kapitálových výdavkoch výraznejšie šetrila preto, lebo niektoré projekty zabrzdila pandémia nového koronavírusu, v otázkach investícií bola samospráva opatrnejšia aj z dôvodu zhoršenia globálnej ekonomickej situácie. "Opatrenia súvisiace s pandémiou viedli aj k tomu, že niektoré dodávateľské firmy sa dostali do platobnej neschopnosti a zaužívané reťazce tovarov, služieb či materiálu nefungovali tak ako pred pandémiou," podotkla Halašková.
Medzi vydarené projekty zahŕňa mestská časť napríklad zvýšenie kapacít materských škôl, rekonštrukcie v školských zariadeniach či vybudovanie nových verejných ihrísk. Vyzdvihuje tiež osadenie bezbariérového výťahu v Základnej škole (ZŠ) Prokofievova, zriadenie Klubovne pre seniorov na Osuského ulici či začatie odstraňovania stoviek inváznych drevín na pozemkoch v správe mestskej časti, ktoré boli hrozbou pre neinvázne druhy i pre zdravie ľudí.
"Čo sa týka brzdených projektov, išlo najmä o časové sklzy pri dodávkach materiálov na rekonštrukcie," poznamenala Halašková. Pretrvávajúcou pandémiou však utrpela aj oblasť kultúry a športu, a teda činnosť miestnych organizácií, ktoré boli z dôvodu opatrení nútené pozastaviť svoju prevádzku či zmeniť formáty podujatí alebo ich úplne zrušiť.
Z pohľadu režimu fungovania úradu označuje rok 2021 za náročný a neobvyklý s nečakanými udalosťami, ktoré mali vplyv aj na niektoré rozpočtové opatrenia a termíny plnenia projektov. Jednou z najnáročnejších výziev bolo podľa hovorkyne testovanie obyvateľov, ktoré viedlo k zriadeniu najväčšieho odberného miesta na Slovensku. "V mobilnom odbernom mieste Hrobákova sme za šesť mesiacov v plnom nasadení otestovali takmer 395.000 ľudí, medzi nimi aj z iných mestských častí a obcí," doplnila Halašková.
Bratislavské Staré Mesto hospodárilo v minulom roku s prebytkom viac ako 1,468 milióna eur. Vyplýva to zo záverečného účtu mestskej časti za rok 2021, ktorý schválili poslanci na poslednom rokovaní miestneho zastupiteľstva. Finančné prostriedky presunú do rezervného fondu, fondu na obnovu škôl a školských zariadení a do fondu rozvoja bývania mestskej časti.
"Hospodárili sme naozaj hospodárne. O všetkých prostriedkoch, ktoré sme vynaložili, sme niekoľkokrát diskutovali, či je účelovosť opodstatnená. Prebytok, ktorý vznikol, bol aj za dobré hospodárenie," povedala vedúca finančného oddelenia miestneho úradu Marcela Krajčíková Štrbová.
Pod prebytok hospodárenia mestskej časti sa podľa nej podpísalo aj to, že niektoré investičné akcie sa podarilo nakontrahovať za lepšie a výhodnejšie ceny. Rovnako sa samospráve podarilo šetriť aj v rámci bežného rozpočtu. Čiastočne bol prebytok ovplyvnený aj tým, že posledné tranže za daň z nehnuteľností dostala mestská časť až koncom roka. Pod prebytok sa však podpísalo aj to, že nie všetky naplánované veci sa podarilo zrealizovať, keďže rok 2021 bol tiež poznačený pandemickou situáciou.
Najviac finančných prostriedkov išlo na oblasť vzdelávania, a to 51 percent výdavkov. Podpora verejnej správy "zhltla" 21 percent, sociálne služby desať percent. Na oblasť životného prostredia išlo sedem percent, na bývanie a občiansku vybavenosť, ako aj cestnú dopravu štyri percentá a na kultúrne služby tri percentá výdavkov.
(tasr)