Zdroj: Archív M. Č.
Existujú názory, že pozostatky opevnenia ohraničujúceho Aupark, ktoré v roku 1809 prispelo k úspešnej obrane Prešporka, sa na týchto miestach nachádzajú dodnes (na fotografii).
Rok 1809 bol pre Prešporok a jeho okolie veľmi nešťastný. Obyvatelia sa ešte nestihli spamätať z ľadovej povodne, ktorá v januári napáchala veľké škody nielen v meste, ale aj vo vtedajšej obci Engerau, keď v apríli rakúsky cisár František I. vyhlásil vojnu Napoleonovi. Vojenské udalosti sa vyvinuli v neprospech Rakúskeho cisárstva a front sa priblížil k Prešporku.
Strategicky významným priestorom sa stalo územie dnešnej Petržalky, na ktorom rakúska strana v prvej polovici mája začala budovať opevnené predmostie. Za jeho základ bol zvolený ostrov Mostná niva, na ktorom sa nachádzal Aupark, dnešný Sad Janka Kráľa. Hranicou opevnenia sa stalo Auparkské rameno, ktoré oddeľovalo Aupark od obce Engerau. Opevnenie súvislou lomenou líniou ohraničovalo Aupark, pričom jeho pravé krídlo sa opieralo o Dunaj a ľavé o Rusovecké rameno. Od začiatku júna musel
Prešporok bezmála poldruha mesiaca čeliť snahám o jeho obsadenie. Napriek viacnásobnému delostreleckému bombardovaniu, ktoré si vyžiadalo obete na životoch a spôsobilo obrovské materiálne škody, sa mesto podarilo ubrániť. Na základe prímeria podpísaného 12. júla v Znojme sa však Prešporok stal súčasťou francúzskej strany demarkačnej línie a 14. júla ho na viac než štyri mesiace obsadili nepriateľské jednotky.
Čo sa týka opevnenia ohraničujúceho Aupark z južnej a východnej strany, ktoré v roku 1809 prispelo k úspešnej obrane Prešporka, podľa niektorých názorov sa jeho pozostatky nachádzajú na týchto miestach dodnes. Tzv. protinapoleonský val tu pripomínajú dve pamätné tabule. Z viacerých dobových prameňov naproti tomu vyplýva, že opevnenie bolo počas okupácie Prešporka v roku 1809 zničené. O jeho odstránenie mal záujem samotný Napoleon. Dňa 20. júla adresoval list maršalovi Louisovi Alexandrovi Berthierovi, v ktorom za týmto účelom požadoval poslať do Prešporka dvoch inžinier-dôstojníkov a sapérsku čatu. V ďalšom liste, ktorý mu odoslal 28. júla, sa informoval, či už je predmostie zrovnané so zemou. Správu o demolovaní valu nachádzame aj v novinách Preßburger Zeitung z 28. júla 1809. Vynaložené náklady predstavovali sumu 914 zlatých.
Plán opevnenia z 1809.
Ako vyplýva z ďalších prameňov, val, ktorého pozostatky sú dodnes viditeľné, bol na miestach opevnenia z roku 1809 vybudovaný v októbri 1848 na obranu Prešporka proti vojsku bána Josipa Jelačića. Anatole Wacquant vo svojej knihe „Die ungarische Donau-Armee 1848/49“ v tejto súvislosti uviedol: „V roku 1848 (pozn. autora) spomienky z vojenskej histórie a mapa mesta podávali správu o existencii valovej línie, ktorá, keďže pochádzala z ‚doby Francúzov‘, bola takmer úplne zničená.“ Dňa 7. októbra oznámil bán Jelačić mestskému magistrátu, že hodlá vstúpiť do Prešporka. Žiadal sprevádzkovať pontónový most, v opačnom prípade mestu pohrozil ostreľovaním. Nakoniec však Prešporok neohrozil a presunul sa k Viedni. Odvahu, ktorú v tom čase obyvatelia Prešporka prejavili, dobová tlač prirovnala k statočnosti, s ktorou v roku 1809 mesto bránili ich predchodcovia.
Ako vyplýva z plánov z prvej polovice 19. storočia, ktoré mapujú územie dnešného Sadu Janka Kráľa, opevnenie zrejme nebolo v roku 1809 zničené bez stopy, čo potvrdzuje aj vyššie spomínaný A. Wacquant. Hoci priekopa bola pravdepodobne zakopaná, línia valu, i keď narušená, do určitej miery zostala v teréne zachovaná, čo dokladá jej zakreslenie kartografmi. Valová línia tak v roku 1848 mohla byť základom pre vybudovanie nového opevnenia, ktorého pozostatky sa dodnes nachádzajú na okraji Sadu Janka Kráľa.
Mgr. Matej Čapo, PhD.