HISTÓRIA - Poznáte príbeh azda najznámejšieho petržalského stromu a viete, kde sa nachádzal?

11.9.2021

Zdroj: koláž abn

Páčil sa vám článok?

Historicky pravdepodobne najznámejší petržalský strom stál na Tyršovom nábreží v blízkosti niekdajšieho prístaviska propelera. Išlo o topoľ, ktorý tu rástol zrejme od 20. rokov 18. storočia a patril k stromom prvej generácie porastu vtedajšieho ostrova Mostná Niva.

Podľa dochovanej tradície pri ňom 31. augusta 1809 pobudol sám cisár Napoleon a spod jeho koruny hľadel na mesto Prešporok, ktoré krátko predtým navštívil. Strom sa neskôr stal známym ako Napoleonov topoľ. Zaujímavosťou je, že topoľ sa spájal aj s menom maďarského básnika Gyulu Reviczkého (1855 – 1889), ktorý časť svojho života prežil v Prešporku. Prvú báseň venovanú svojej prvej láske napísal v háji na pravom brehu Dunaja, na ktorý spomínal aj vo svojej básni pod názvom „A pozsonyi ligetben“ z roku 1880. V roku 1906 maďarský žurnalista a básnik Sándor Dézsi prišiel s myšlienkou uctiť si jeho pamiatku. Inšpiroval sa nápadom lyceálneho profesora Mártona Győrika, ktorý na niekoľkých stromoch v Horskom parku umiestnil tabule s básňami maďarských básnikov venovanými prírode. Dézsi navrhol umiestniť na starý topoľ obkolesený kruhovou lavičkou pamätnú tabuľu s textom Reviczkého básne. Tabuľa s rozmermi 2,5 krát 0,6 m, ktorú nechal vyhotoviť mestský okrášľovací spolok, bola odhalená v roku 1907. Na bielom podklade bol čiernymi písmenami uvedený text Reviczkého básne „A pozsonyi ligetben“ pozostávajúcej zo šiestich strof. Topoľ sa tak v nasledujúcom období stal známym aj ako Reviczkého strom. Krátko po vzniku Československa však bola pamätná tabuľa odstránená a spojitosť s Gyulom Reviczkým postupne upadla do zabudnutia.

Z dobovej tlače z roku 1928 vyplýva, že zdravotný stav topoľa s obvodom kmeňa približne 7,8 m bol zlý. Podľa vyjadrenia hlavného mestského záhradníka Klimu, životnosť bútľavého stromu bolo možné predĺžiť jeho zaplombovaním. Potrebné finančné prostriedky v sume 7 000 Kčs sa podarilo získať v krátkom čase. Bútľavina stromu bola vyplnená a kmeň bol z vonkajšej strany spevnený železnou obručou.

Zdroj: Ján Čomaj – Petržalka Engerau – Ligetfalu, Vydavateľstvo Marenčin PT

O tom, že topoľ sa tešil veľkej obľube verejnosti, svedčí aj spomienka politika a publicistu Bohuslava Chňoupeka, ktorý ho ale mylne označil za dub: „Napoleonov dub poznal každý domorodec. Strom bol taký chýrny, že si pri ňom dávali zaľúbenci schôdzky, mamky k nemu vodili deti, učitelia školákov. Dokonca aj Hitler, keď po Mníchove navštívil okupovaný pravý breh, hľadel na Bratislavu spod konárov Napoleonovho duba v príslušnej póze s ďalekohľadom vodcovsky priloženým k očiam, ako to zachytili dobové snímky.“

Zdroj: koláž abn

Keď si ​Adolf Hitler v roku 1939 obzeral Bratislavu z petržalského brehu Dunaja, tak musel prejsť okolo slávneho topoľa... 

Aj napriek snahám o jeho záchranu, strom postupne spráchnivel. V roku 1955 sa na mieste, na ktorom stál, nachádzalo už iba jeho torzo. V novinách Večerník z roku 1958 bola v rubrike „Kritická kamera“ nastolená otázka, dokedy ešte budú petržalské nábrežie špatiť betónová výplň a obruč zo starého topoľa. Približne o mesiac neskôr bola v rovnomenných novinách v rubrike „Ozveny“ uverejnená správa o tom, že betónová výplň spolu so železnou obručou boli 17. júna 1958 v rámci akcie „Z“ odstránené.

Pozoruhodný tis
V Sade Janka Kráľa ešte pred niekoľkými rokmi dožíval pozoruhodný exemplár tisa obyčajného. Spájala sa s ním tradícia, podľa ktorej mal byť jeho vrcholec zostrelený v roku 1809 počas obliehania Prešporka. V roku 1967 dosahoval tis výšku približne 12 metrov, jeho koruna bola široká okolo 20 metrov a vek bol odhadovaný na 160 – 180 rokov. V priebehu ďalších rokov strom postupne vyschol. Jeho kmeň s obvodom približne 2,4 m sa však zachoval a možno ho vidieť neďaleko sochy Janka Kráľa.

Zdroj: Archív M.Č.

Mgr. Matej Čapo

Páčil sa vám článok?