Zdroj: Archív H. O.
„Našu časť, okolie Mánesovho námestia a Farského ulice, stavali ako poslednú z celej Petržalky, v osemdesiatych rokoch. Bolo to vtedy také neperspektívne zoskupenie domov bez prepojenia k už takmer dokončenej Petržalke. Veľa ľudí sa odtiaľto aj preto odsťahovalo,“ spomína naša čitateľka Hana. „Nikto by vtedy neveril, že raz pôjde o jednu z najlukratívnejších lokalít Petržalky.“
Mánesovo námestie, Farského či Černyševského ulica sa stali vďaka blízkosti k centru a ľahkou dostupnosťou električkou vyhľadávanou lokalitou pre potenciálnych kupcov. „Keď som počas korony robila poriadok a našla tieto fotografie z roku 1987, uvedomila som si, že vždy to tak nebolo,“ hovorí Petržalčanka Hana a spomína, ako sa sťahovali do domov, ktoré by dnes nikto neskolaudoval, ako v okolí chýbala akákoľvek infraštruktúra a ako sa tešili, keď začali stavať predajňu potravín a školu. „Jazdil sem jediný autobus zo Šafárikovho námestia, 52-ka dvakrát za hodinu. Keď sme chceli ísť na iný spoj, bolo treba ísť až pri poliklinike. Pamätám sa, že keď som chcela zavolať mame, najbližšia telefónna búdka bola až za Chorvátskym ramenom. Tam bolo nutné postaviť sa do radu spolu s ostatnými, ktorí si potrebovali vybaviť telefonáty...“
Hana bola vtedy na materskej, samozrejme, bez šance na škôlku v okolí. „Syna som vodila ráno na Štrkovec, ale na obed som už musela prísť preňho. Tým, že som bola s mladšou dcérou doma, nemala som nárok na celodennú starostlivosť. Vziať kočík do MHD, to som vtedy neriskla, pretože na zastávke stávali aj tri a hrozilo, že by som sa do autobusu vôbec nedostala. A tak, keď mi obe deti zaspali v autobuse, nezostávalo mi nič iné, len ich vziať na ruky a niesť od Mlynarovičovej až domov,“ hovorí a sama sebe sa čuduje, ako to vtedy zvládala.
Tvrdí, že ani po Nežnej revolúcii to nebolo v tejto oblasti oveľa lepšie. „Podnikateľom sa na terasách nedarilo. Prevádzky striedali majiteľov. A vidíte, dnes som rada, že tu žijem. Je to tá krajšia časť Petržalky, pre mňa ideálna lokalita,“ dodáva (Na úvodnej foto je západná časť výstavby Mánesovho námestia. V strednej časti záberu výstavba vysnívanej ZDŠ – Černyševského 8. Otvorená bola v septembri 1988, v pozadí výšková budovy Incheby. V popredí križovatka ulíc Farského a Černyševského).
Pohľady z okna (vľavo): „Doskové vstupy do nášho domu už boli vymenené za betónové a mimo blatistých chodníkov sa začali črtať prvé náznaky cestných úsekov.“
(vpravo): „Pohľad z okna domu priamo k vchodovej bráne bol odpudivý aj pre „namotivovaného“ samovraha,“ smeje sa Hana.
Na fotografii vidno dobudovávanie terás ako nezávislých konštrukcií. Aj na základe tohto faktu sa objavujú názory, že v budúcnosti by sa niektoré staticky nevyhovujúce terasy mohli odstrániť a nahradiť parterom. Zmizol by asociálny priestor pod terasami a nahradilo by ho prepojenie domu, ľudí a ulice prostredníctvom prevádzok, ktoré by na prízemí mohli vzniknúť.
Križovatka ulíc Farského s Černyševského - výstavba vytúženej predajne potravín. „Neostalo len pri obchode na prízemí. Na prvom poschodí bola kultivovaná príjemná kaviareň s reštauráciou so sedením na terase. Dokonca s možnosťou víkendovej tančiarne. Mala nadčasové meno Apolo."
Zdroj:
Marián Dekan
"Dnes je na mieste predajne potravín na Černyševského výdajňa internetového obchodu a sklady...“
Pohľad na východnú časť Mánesovho námestia s Farského ulicou. Táto časť sa označovala ako Dvory – Malé centrum. Farského ulica patrí spolu s okolitými ulicami k najmladším vybudovaným uliciam v Petržalke, vznikla približne v rokoch 1985 až 1986. „Niečo sa nezmenilo. Parkovisko pred domom na Farského 18-22 bolo už vtedy plne obsadené, a to v tých časoch bol počet áut na jeden dom smiešne malý,“ spomína obyvateľka.
Severnú časť Mánesovho námestia tvoria dva domy s terasami. „Tieto domy boli obývané skôr ako ten náš, hoci vstupné priestory boli veľmi diskutabilné, ale zjavne skolaudované,“ hovorí a čuduje sa odvahe ľudí nasťahovať sa do týchto poloskeletov.
Zdroj:
Marián Dekan
Mánesovo námestie dnes.
Zdroj:
Marián Dekan
Mánesovo námestie dnes.
Zdroj:
Marián Dekan
(in)