Koniec absurdného stavu? Antolská, ulica, ku ktorej sa nik nehlási, dostala nádej

Zdroj: Matúš Husár

Bratislavčania v hlasovaní rozhodli, že z občianskeho rozpočtu mesta (vo výške 50 000 eur) pôjde 9495 eur na projekt s názvom „Bez bariér za zdravím", a to na zlepšenie podmienok pre chodcov, cyklistov, matky s kočíkmi a občanov so zníženou schopnosťou pohybu v okolí Nemocnice s poliklinikou na  Antolskej neďaleko jazera Veľký draždiak.

Projekt, ktorého autorom je občiansky aktivista Martin Nýdr, dáva nádej že Antolská ulica konečne získa bezbariérové prechody a časom aj správcu. Už roky sa totiž k tejto časti ulice nehlási Mestská časť Bratislava - Petržalka, Bratislavský samosprávny kraj, Ministerstvo zdravotníctva SR, Slovenský vodohospodársky podnik, Slovenská republika, Lesy SR a ani Magistrát hl. mesta SR Bratislavy, hoci komunikácia, priľahlé chodníky a parková zeleň z najväčšej časti ležia práve na pozemkoch hlavného mesta a vybudovaná - vrátane kompletnej infraštruktúry - bola Výstavbou hl. mesta SSR Bratislavy (dnes Generálny investor Bratislavy – príspevková organizácia hl. mesta).

Piaty rok sa snažia aktivisti občianskej iniciatívy „Bratislavské služby" upozorniť mesto na približne polkilometrovú, dôležitú a využívanú Antolskú ulicu pri nemocnici, vrátane jej vyústenia na Dolnozemskú. Aj svojou dobrovoľníckou činnosťou. „Dobrovoľnícky som tu spoločne s Cyklokoalíciou a Zelenou hliadkou odpracoval stovky hodín a investoval aj svoje peniaze, aby to tu bolo ako tak udržateľné a použiteľné," hovorí Martin Nýdr. Bez odozvy...

Zdroj: Matúš Husár

​Pripomeňme, že komunikácia leží najmä na pozemkoch hlavného mesta, malá časť leží na pozemku Slovenského vodohospodárskeho podniku, Lesov SR, a na pozemku vedenom na liste vlastníctva v registri E, ktorého majiteľom je „Slovenská republika". Cesta nebola dodnes skolaudovaná a odovzdaná do trvalého užívania, ani odovzdaná mestu, či zverená Mestskej časti Bratislava - Petržalka. Aj preto hlavné mesto tvrdí, že nie je zodpovedné za jej údržbu.

V praxi to teda už roky vyzerá tak, že tu niekoľko účastníkov vykonáva čiastkové práce, ktoré by podľa zákona vôbec nemali. Mestská časť odhŕňa čiastočne cestu od snehu, hoci podľa zákona nemá investovať do majetku, ktorý nemá v správe. No bez toho by bola po nasnežení neprejazdná, či už pre prechádzajúce vozidlá, alebo vozidlá záchrannej zdravotnej služby. Nemocnica opravila hranu obrubníka na jednom priechode pre chodcov zničeného bezohľadnými vodičmi a kosí pozemky, ktoré sú podľa listu vlastníctva v majetku hlavného mesta.

Magistrát zas vybudoval pozdĺž cesty (zo strany Chorvátskeho ramena) cyklotrasu na pozemkoch, ktoré mu nepatria (a ani ju nezakreslil do katastrálnej či digitálnej mapy). A aktivisti zatiaľ na vlastné náklady opravujú vo svojom voľnom čase výtlky, čistia krajnice a kanály, sponzorujú obnovu vodorovného dopravného značenia na priechodoch pre chodcov, aby boli bezpečné a viditeľné, upravujú konáre stromov, ktoré znemožňujú ľuďom chodiť po chodníku, kosia, očistili a natreli kvalitnou farbou niektoré skorodované stožiare osvetlenia v zmysle dizajn manuálu pre farbu stožiarov hlavného mesta, obnovili zarastenú a zemou zasypanú cyklocestičku bezpečne a bezbariérovo spájajúcu trasu pri Dolnozemskej s trasou pri Chorvátskom ramene...

Zdroj: Matúš Husár

​Absurdné? Na Antolskej ulici smutná realita, ktorej vrcholom je, že časť cesty, ktorou by sa sanitky rýchlo dostali zo stanice záchrannej zdravotnej služby na Dolnozemskú smerom do mesta a k nemocnici s pacientmi zo smeru Slnečnice, Jarovce, Rusovce, Čunovo.., je od decembra do marca zaplavená a tým neprejazdná. Ani na jej rekonštrukciu nikto netlačí. Podľa Martina Nýdra by pritom stačilo, keby mesto konečne prevzalo cestu do správy a vysporiadalo pozemky pod komunikáciou, chodníkmi a prícestnou zeleňou. Zatápaniu komunikácie sa dá jednoducho zabrániť výškovou úpravou komunikácie – zdvihnutím max. o 50 cm, pričom bude zachovaná podjazdná výška 3,5m pod mostovkou Dolnozemská, alebo zabezpečením prevádzkového režimu hladiny Slovenským vodohospodárskym podnikom, š.p. pod úrovňou komunikácie tak ako počas celého roka. Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. prevádzkuje prečerpávaciu stanicu v závere Chorvátskeho ramena vybudovanú Mestskou časťou Bratislava – Petržalka, no z ich strany nie je vôľa čokoľvek zmeniť a zlepšiť v tomto probléme. „Žiaľ, od spoločenských zmien v roku 1989, tu nebol žiadny starosta ani primátor, ktorému by na týchto veciach záležalo," smutne konštatuje Martin Nýdr.

Zdroj: Matúš Husár

​Nádej na čiastočnú zmenu teda prinášajú výsledky občianskeho rozpočtu. Magistrát na Antolskej sľubuje vybudovať 2 nové priechody, bezbariérovo upraviť 16 obrubníkových nájazdov a obnoviť vodorovné dopravné značenie na dvoch už existujúcich priechodoch. Vyčlenená suma je 9495 eur.
„Nepredpokladám, že za uvedenú sumu to dokáže hlavné mesto zrealizovať pri cenách, aké vidíme, že sú v samosprávach nastavené, ale minimálne som navrhol, aby bol spracovaný kvalitný projekt a zvyšok išiel na realizáciu," hovorí autor projektu Martin Nýdr. Náklady na celú realizáciu totiž odhaduje zhruba na 27-tisíc eur s DPH vrátane kvalitnej projektovej dokumentácie, geodetického zamerania či prerokovania a odsúhlasenia dopravnou komisiou.

„Zvyšnú časť by mohlo hlavné mesto uhradiť z rozpočtovej kapitoly určenej na debarierizáciu priechodov a dopravné značenie." Takýmto spôsobom by sa mohol projekt kompletne zrealizovať a okolie najnovšieho verejného zdravotníckeho zariadenia v Bratislave by sa začalo podobať modernému mestu.
Boli sme sa pozrieť priamo na mieste a dva nové navrhované priechody na začiatku Antolskej sú skutočne nutné. Ľudia prichádzajúci zo sídliska a od zastávky MHD prebiehajú cestu zatiaľ živelne hneď za zanedbaným mostom. A kým sa dostanú k hlavnému vchodu, prechádzajú okolo niekoľkých rámp k parkoviskám, pričom obrubníky nie sú bezbariérové, a to je náročné pre vozičkárov či matky s kočíkmi. Rovnaká situácia s bariérami čaká aj pre návštevníkov lokality zo strany Dolnozemskej, Betliarskej, Bzovíckej a rozrastajúceho sa južného mesta. Autor projektu ukazuje na vyblednutý priechod na ceste pred hlavným vchodom a konštatuje, že na priechode, ktorým prechádza veľa ľudí, vozidiel, je nutné použiť kvalitné vodorovné dopravné značenie napríklad zo studeného plastu, alebo termoplastu, aby vydržal zreteľne viditeľný dlhšie ako tri mesiace (čo je v Bratislave štandard). Dodáva, že priechody by tiež nemali byť riešené amatérskym použitím obrubníkov „naležato", či „dostratena" doasfaltovanými krajmi chodníka. Na všetko sú kvalitné riešenia za často ešte nižšiu cenu.

Zdroj: Matúš Husár

​Martinovi Nýdrovi na tejto lokalite záleží. Neďaleko žil takmer 20 rokov, dnes pracuje v  Záchrannej zdravotnej službe Bratislava, ktorá sídli na tejto ulici ako zdravotnícky záchranár. Už minulý rok sa s iným projektom zapojil do občianskeho rozpočtu mesta. Uspel a vďaka nemu mesto zrevitalizovalo takmer celý, roky neudržiavaný parčík na Antolskej pri Dolnozemskej. „Plánujeme ho doladiť ešte dobrovoľnícky a v spolupráci s hlavným mestom, ale veríme, že keď ho už magistrát obnovil, bude sa oň aj pravidelne starať," dodáva a dúfa, že rovnako to bude aj v prípade peších či motorizovaných komunikácií a priľahlej zelene Antolskej ulice.

(in)