Keď sa vyberiete na Železnú studničku, zamierte k odbočke na Kačín. Hneď pri asfaltovej ceste nájdete vzácne ľadovne z čias bývalých Ferdinandových kúpeľov. Chladilo sa v nich víno Jakuba Palugyaya, ktoré si objednávali aj na cisárskom či kráľovskom dvore. Poznáte príbeh tohto svetoznámeho vinára?
Nenápadné historické pivnice, zapustené vo svahu oproti Rotunde, boli postavené v 18. storočí. V tých časoch viedol kúpele hoteliér Jakub Palugyay, syn schudobnenej zemianskej rodiny.
Začínal vraj ako kuchár, no neskôr si už prenajal hotel s reštauráciou v bývalom hlavnom meste uhorského kráľovstva, z ktorého dokázal urobiť zlatú baňu. „Zlato nedržal doma pod posteľou, ale investoval ďalej,“ spomínal pred časom v Bratislavských novinách známy historik Štefan Holčík.
Pokiaľ ide o obchod s vínom, Palugyay mal spočiatku len malý okruh odberateľov. Rozmach jeho obchodovania nastal po tom, ako sa dostal do priazne členov panovníckeho rodu. Časopis Wiener Salonblatt z 31. augusta 1873 uvádza: „Upozornil na seba arciknieža Maximiliána ešte v období, keď bol miestodržiteľom v Miláne, ktorému sa jeho vína tak zapáčili, že celú potrebu svojho dvora zabezpečoval objednávkami od Jakuba Palugyayho. Tiež ho odporučil svojmu kráľovskému svokrovi v Bruseli, takže Jakub Palugyay potom zásoboval po pätnásť rokov aj belgický kráľovský dvor.“
Prvá ľadovňa na Železnej studničke pred opravou...
... a po oprave.
Cisársko-kráľovským dvorným dodávateľom sa stal Jakub Palugyay v roku 1871. Tento titul sa udeľoval len podnikateľom, ktorí dosahovali vo svojom odbore špičkovú kvalitu a pre jeho získanie musel mať podnik dlhoročné obchodné vzťahy k cisársko-kráľovskému dvoru. „Koncom 19. storočia patrila firma Palugyay a synovia, spoločne s jedným - dvoma ďalšími obchodníkmi k najväčším vývozcom vína z Rakúsko-Uhorska,“ konštatoval v inom článku pre Bratislavské noviny prof. Gejza Blaas, ktorý text spracoval podľa prameňov z archívu rodiny Palugyayovcov.
Pod kopcom, nad ktorým stojí Kalvária, vybudoval Palugyay hlboké a dlhé pivnice na skladovanie vína. Odtiaľ ho železnicou vyvážal do celej Európy. „Výber miesta pre jeho vinársky podnik nebol náhodný. Pivnice ležali za palácovou stavbou, využívanou neskôr ministerstvom zahraničných vecí, ktorá stála len na šírku cesty od vtedajšej železničnej stanice. Palác s pivnicami aj železničná stanica stáli za colnou hranicou mesta. Ušetrilo sa tak clo, ktoré by inak musel pán Palugyay zaplatiť mestu za vývoz tovaru,“ píše ďalej Holčík.
Čo sa týka ľadovní na Železnej studničke, z tých spravil Jakub Palugyuay vychýrené výletné miesto s výbornou kuchyňou. Počas najväčších zimných mrazov sa do nich navozili kusy ľadu z blízkeho potoka Vydrica, ktoré potom počas celého roka chladili potraviny, pivo, víno, ale napríklad aj známe šampanské Jacqueson.
Druhá ľadovňa na Železnej studničke pred opravou...
... a po oprave.
Tieto vzácne pivnice, ktoré donedávna slúžili už len ako odpudzujúce skladisko odpadu, Mestské lesy v Bratislave v spolupráci s Bratislava Tourist Board vynovili. Vyčistili ich, opravili omietku vstupného portálu, ošetrili vnútorné klenbové konštrukcie a odstránili nevhodné zásahy z minulosti. Ľadovne tak môžu slúžiť na rôzne akcie pre verejnosť. Priestory budú k dispozícii aj lokálnym vinárom na nekomerčnú prezentáciu ich vín. Kedy sa tak stane, bude závisieť od vývoja epidemickej situácie.
„Čo sa týka verejných akcii, tak až vtedy, keď to bude legálne a bezpečné. Opatrenia sa často menia, takže dopredu nič neplánujeme. Ale ak to situácia dovolí, počas leta by sme určite niečo pripravili,“ povedal nám Marek Páva, zástupca riaditeľa Mestských lesov v Bratislave.
(ac)