Bude v Bratislave dunajský park? Dunaj treba vrátiť obyvateľom

Zdroj: ms

Využiť komplexný potenciál Dunaja, sprístupniť ho pre turizmus aj voľnočasové aktivity obyvateľov Bratislavy udržateľným spôsobom a zintenzívniť diskusie o budúcnosti Dunaja. To bolo cieľom konferencie Na jednej lodi a nadväzujúcej výstavy Rieka v meste, ktoré od apríla do konca mája upozorňovali odbornú verejnosť a zainteresované strany na potrebu koncepčných riešení oživenia rieky.

Konferencia, ktorú organizovala Bratislava Tourist Board (BTB) v spolupráci s občianskym združením Punkt, privítala na palube dunajskej lode zainteresované strany, ktoré spája Dunaj - zástupcov cestovného ruchu, Ministerstva dopravy a výstavby, Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy, odborníka na mobilitu z Rakúska, aktivistov, organizáciu Dunajský fond, či zástupcu tímu Bratislavského Dunajského Parku. Témou bola budúcnosť udržateľného turizmu na Dunaji, čo zahŕňa nielen výletné lode pre turistov, ale komplexné možnosti sprístupnenia rieky na úseku od Devína po Čunovo.

„Hovoriť o Dunaji znamená uvažovať vo viacerých rozmeroch. Rieka je prírodným, ale rovnako aj kultúrnym elementom a od nepamäti existuje v symbióze s ľudskou populáciou. Toto spolužitie sa dnes v Bratislave takmer vytratilo, preto našou spoločnou úlohou je nájsť riešenie ako rieku, tečúcu cez mesto, vrátiť obyvateľom,“ uviedol Vladimír Grežo, predseda predstavenstva BTB. Dodáva, že cieľom organizácie cestovného ruchu je vytvoriť trvácnejší dialóg medzi inštitúciami, ktoré majú vplyv na Dunaj a nenechať témy rozvoja zaspať. Patrí k nim ministerstvo dopravy, ministerstvo životného prostredia, ale aj mesto, ktorého sa Dunaj bytostne týka.  

 Tomáš Ondrčka, generálny riaditeľ sekcie cestovného ruchu Ministerstva dopravy a výstavby informoval o príprave stratégie udržateľného cestovného ruchu spolu s mestom Bratislava v najbližších rokoch: „Jednoznačne plánujeme do tejto stratégie začleniť vodnú dopravu a využitie cestovného ruchu v rámci vodných plôch a riek.“ Viaceré mestá v susednom Rakúsku či Nemecku už rieku začlenili do života mesta. Takýto potenciál má podľa odborníkov aj Dunaj v Bratislave a okolitých obciach pri rieke.    

Andreas Friedwagner, rakúsky geograf a konzultant pre témy mobility a regionálneho rozvoja, otvoril tému udržateľného turizmu z pohľadu dopravnej mobility v Bratislave. „Udržateľná mobilita je pre cestovný ruch kľúčová. To, ako sa dostaneme do destinácie a ako sa po nej hýbeme, sa odráža aj na stave životného prostredia,“ povedal Friedwagner. Naše cestovné návyky dnes nie sú udržateľné, viac než polovica emisií je z turistickej prepravy lietadlami a automobilmi.

Jedným z najdôležitejších krokov pri zavádzaní princípov udržateľnosti do cestovného ruchu je podpora alternatívnych spôsobov cestovania, najmä železničnej dopravy a cyklistiky. Navzájom poprepájané cyklotrasy medzi mestami a krajinami prinášajú so sebou ekonomický rozmer v podobe prenocovania turistov, vrátane využitia gastro služieb a prehliadky mesta. Bratislavou prechádzajú dve medzinárodné európske cyklotrasy EuroVelo, upozornil Friedwagner. “Udržateľnosť turistickej dopravy by mala byť výsledkom spolupráce medzi inštitúciami pre dopravu, životné prostredie ale aj pre samosprávy, ktoré vedia efektívne komunikovať o udržateľných možnostiach prepravy v okolí,” povedal v debate CTZN dialógy, ktoré boli súčasťou konferencie.

Cestovný ruch je súčasťou udržateľného rozvoja, kam patria miestni ľudia, infraštruktúra, životné prostredie a ekonomika. Pri plánovaní a riadení udržateľného turizmu je potrebné vypočuť si aj miestne komunity, podnikateľov, potenciálnych návštevníkov a samotnú rieku. Čo to v praxi znamená? Hlavnou atrakciou pre turistov je dnes lokálna atmosféra a autentický život miestnych. Preto treba využiť to, čo na rieke a v jej okolí už existuje. “Udržateľný turizmus má myslieť v prvom rade na miestnych obyvateľov - to, čo je dobré pre nich, je dobré aj pre návštevníkov a turistov,” vysvetľuje princíp Barbara Zavarská z OZ Punkt. 

Pre zachovanie kontaktu ľudí s riekou je dôležitá možnosť neprerušene kráčať po dunajskej promenáde s vizuálnym aj fyzickým kontaktom s vodou. K autenticite prispieva aj zachovanie pôvodnej architektúry a vhodné aktivity na nábreží, ktoré môže byť miestom pre umenie, kultúrny a sociálny život. Zrealizované projekty vo veľkomestách v okolitých krajinách ukázala výstava Rieka v meste na Rybnom námestí. Okrem zahraničnej inšpirácie predstavila návrhy projektov pre budúce využívanie rieky. Najkomplexnejším je urbanisticko-krajinárska štúdia Bratislavský dunajský park, ktorá chce posilniť prepojenie rieky s brehmi a umožniť obyvateľom a návštevníkom lepšie využiť jej možnosti.

Ramená Dunaja už v súčasnosti poskytujú priestor na vodácke aktivity a spoznávanie prírody. K väčšiemu využitiu potenciálu by prispelo sprietočnenie mŕtvych ramien, vytváranie zelených plôch, štrkových brehov a pláží. Predpokladom rozvoja medzinárodnej vodáckej trasy je umožnenie prechodu cez vodné dielo Gabčíkovo. Základom dobrého spolunažívania mesta s riekou je nastavenie pravidiel pre rôznych aktérov, pre osobnú dopravu, masové akcie, cyklistov aj chodcov.

(ivk)