Drahší podnájom ako hypotéka na vlastné bývanie? Už susedná Viedeň funguje úplne inak

9.8.2020
0

Zdroj: Matúš Husár

Páčil sa vám článok?

Zabezpečovať v priebehu desiatich rokov 200 mestských nájomných bytov ročne a ďalších 200 ročne v spolupráci so súkromným sektorom - taká je ambícia bratislavského magistrátu. Na bývanie za dostupnú cenu dnes väčšina ľudí nesiahne, buď pristúpia na drahý komerčný nájom alebo roky splácajú budúce vlastné bývanie. Radšej volia druhú možnosť, no nemuselo by to tak byť.

V oblasti nájomného bývania priznáva magistrát veľký dlh: z celkového počtu vyše 204-tisíc bytov v Bratislave je iba 2 357 nájomných, teda približne jedno percento. „Napríklad v Brne je to 15 percent, vo Viedni 60 percent a EÚ priemer je 10 percent,“ uviedla hovorkyňa Katarína Rajčanová. V priamej správe mesta je 878 nájomných bytov, ďalších 1 058 je v správe mestských častí a 421 vo vlastníctve mestských častí.

Na pridelenie nájomného bytu sa v Bratislave čaká príliš dlho, v priemere 7 až 8 rokov, pričom v prvom rade sa „riešia“ žiadatelia z reštituovaných bytov a sociálne odkázaní. Mesto však chce zabezpečiť dostupné bývanie aj pre ľudí s nižším príjmom, motivovať záujemcov o profesie, ktoré v Bratislave chýbajú, napríklad učiteľov, zdravotníkov či policajtov. Zatiaľ nemá veľké možnosti.

Chýba záujem, aj edukácia

Pred dvoma rokmi sa objavil návrh, ktorý chcel preniesť zodpovednosť na developerov. Hoci od roku 2017 uhrádzajú poplatok za rozvoj, vo svojich nových projektoch sa mali zaviazať, že určité percento vyčlenia na byty s regulovaným nájomným, pričom o výške nájomného by rozhodlo mesto. Na riziká tohto návrhu upozornil napríklad Inštitút urbánneho rozvoja - podpora nájomného bývania sa má podľa inštitútu riešiť na základe systému, ktorý uprednostní motiváciu a dobrovoľnosť.

Pavel Pelikán, výkonný riaditeľ JTRE pripomína, že nájomné bývanie je najrozšírenejšie v krajinách, kde má dlhoročnú tradíciu a kde majú záujem o takúto formu bývania obyvatelia, ako aj dotknuté inštitúcie. Teda štát, samospráva, finančné inštitúcie, súkromný a stavebný sektor. „Pre rozvoj nájomného bývania je potrebné nájsť funkčný model spolupráce štátu, samosprávy a súkromného sektora, ktorý by umožnil vytvoriť zaujímavý produkt pre záujemcov o takýto typ bývania. Dôležitý je aj správny mix nájomného bývania s inou zástavbou, aby nevznikali vylúčené lokality,“ hovorí.

Väčšina ľudí na Slovensku býva vo vlastnom byte či dome, čo umožnila masívna privatizácia štátneho a družstevného bytového fondu v 90. rokoch. No aj mladí si dnes radšej vezmú hypotéku, aby mohli bývať vo svojom.

„Naďalej jasne prevláda dopyt po kúpe bývania do osobného vlastníctva. Treba si uvedomiť, že ľudia zvažujú a budú zvažovať porovnanie splátok nájmu a hypotéky, ktoré vyznieva v dnešnom nastavení ich chápania v prospech hypotéky. Na konci sa totiž aj stanú vlastníkom nehnuteľnosti, čo sa pri platení nájomného nestane. Nájomné bývanie musí mať v prvom rade oporu v záujme ľudí, ktorí by týmto spôsobom chceli bývať. Zatiaľ chýba aj edukácia o takejto možnosti riešenia bývania,“ pokračuje Pavel Pelikán. Jednoznačný záujem o nájomné bývanie by podľa neho mohol nastať vtedy, ak bude mesačný nájom zaujímavo nižší ako splátka hypotéky.

Motivácia takmer žiadna

„Komerčné nájomné je v podobnej výške ako splátka hypotéky, to nie je žiadna motivácia,“ konštatuje aj Maroš Ovčarik z portálu financnykompas.sk. „Ak majú ľudia uprednostniť nájom, tak v porovnaní s hypotékou by musel byť nižší o 30 percent a viac. Keby bola splátka hypotéky povedzme 500 eur a nájomné 250 eur mesačne, tak to by už bolo zaujímavé. Ďalším problémom je chýbajúca ponuka nájomných bytov zo strany štátu či samospráv. Dnes ich prenajímajú skôr ľudia, ktorí vlastnia dva byty, takže jeden z nich môžu uvoľniť, samozrejme, za trhovú cenu,“ podotýka finančný expert. O takéto bývanie v našom meste núdza naozaj nie je.

(ac)

Páčil sa vám článok?