FOTO: Horský park bol rozdelený do zón - vyznáte sa v nich?
Zdroj: ac
Ak dnes vojdete do Horského parku a uvidíte stromy označené bielou, žltou či červenou farbou, nedajte sa pomýliť. Nie sú odsúdené na výrub. Farebné pásy na drevinách vyznačujú zóny, na ktoré sa po novom rozčlenil tento vzácny kus prírody v centre Bratislavy.
Rozdelenie lesa na zóny je výsledkom „Programu starostlivosti o chránený areál Horský park“, ktorý vypracovala Štátna ochrana prírody v spolupráci s hlavným mestom. Program určil jasné pravidlá, ako sa má toto územie s vysokým, 4. stupňom ochrany, využívať a chrániť. Nečakajte, že tu nájdete „vyleštený“ mestský park. Zato budete mať šancu obdivovať, ako sa darí prírode, keď jej nezavadzia človek.
„Prioritou pre nás bolo zachovať toto vzácne územie s čo najmenšími zásahmi do prírody,“ vysvetlil generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody Martin Lakanda.
Biela, žltá, červená
Zóna, ktorá nám ponúka priestor na rekreáciu či na vzdelávanie, je označená bielou farbou, čo znamená bezpečie – nehrozí, že vám spadne na hlavu suchý konár či nebodaj strom, čistia sa tu chodníky, nájdete tu i malú architektúru vrátane smetných košov.
Nárazníkovú zónu medzi rekreačným a bezzásahovým priestorom označuje žltá farba – orezy stromov či výruby sa tu budú robiť len výnimočne, keby ohrozovali bezpečnosť ľudí. Zato v červenej zóne, kde má ochrana prírody najvyššiu prioritu, sa nebude do života stromov nijako zasahovať. Môžete vstúpiť aj sem a obdivovať umenie prírody, ale na vlastné riziko.
„Horský park patrí k najhodnotnejším prvkom hlavného mesta a pre územie Bratislavy má nenahraditeľnú ekologickú hodnotu. Preto som rád, že sa podarilo nájsť a presadiť spôsob, ako skĺbiť požiadavky a potreby návštevníkov so starostlivosťou o chránené územie a zachovávať tak Horský park čo najdlhšie aj pre budúce generácie,“ komentoval bratislavský primátor Matúš Vallo.
Vstupy do bezzásahových zón Horského parku označujú výrazné informačné tabule. Nájdete tam aj ďalšie tabule, pomocou ktorých sa zorientujete v jeho zonácii.
Horský park sa rozdelil na 5 funkčných priestorov:
Červená, žltá a biela zóna v Horskom parku určujú päť funkčných priestorov - od územia, kde je ochrana prírody prioritná, až po menej chránené územie s rekreačnou a edukačnou funkciou.
1. Les v prírodnom priestore (červená zóna)
Prioritou v tomto unikátnom priestore je ochrana prírody, aby sa zachoval starý lesný porast s pôvodnými druhmi biotopov. Možno v ňom pozorovať prirodzené procesy prírody. Nebudú sa tu robiť žiadne zásahy a úpravy prostredia človekom, ani výruby či orezy, preto buďte opatrní.
2. Les v prechodnom priestore (žltá zóna)
V tomto priestore sa bude vykonávať čo najmenej zásahov. Na rozdiel od lesa v prírodnom priestore tu bude vo výnimočných prípadoch možné vykonávať výruby a orezy stromov, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť návštevníkov.
3. Les v edukačno-rekreačnom priestore (biela zóna)
Ide o takmer polovicu rozlohy Horského parku. Okrem zachovania starého lesného porastu sa bude tento priestor využívať najmä na vzdelávanie a rekreáciu. Môžu sa tu robiť výruby stromov, ktoré ohrozujú bezpečnosť ľudí, orezy konárov, dosadba drevín a bylín, ale aj umiestnenie nových prvkov drobnej architektúry (lavičky, detské prvky, cvičebné prvky, osvetlenie, smetné nádoby).
4. Lúka v edukačno-rekreačnom priestore (biela zóna)
V tejto časti bude hlavnou úlohou zabezpečiť dlhodobú starostlivosť o lúčne spoločenstvá. Lúka sa bude pravidelne kosiť a udržiavať. Okrem toho sem bude možné dosadiť vhodné byliny a umiestniť aj prvky drobnej architektúry (lavičky, detské prvky, cvičebné prvky, smetné nádoby a podobne).
5. Mokraď v edukačno-rekreačnom priestore (biela zóna)
S cieľom zachovať a zlepšiť stav mokrade tu vznikne opäť prírodné jazierko, vytvoria sa lepšie podmienky pre obojživelníky, ktoré v Horskom parku žijú. Budú sa tu môcť robiť nevyhnutné výruby stromov, orezy konárov, odstraňovanie spadnutého dreva, dosadba drevín a bylín, umiestnenie drobnej architektúry.
Zaujímavosti o parku
Tento cenný kus lesa v Starom Meste vznikol pred 150 rokmi, v niekdajšom Prešporku vtedy žilo približne 50-tisíc ľudí.
• Vznik Horského parku inicioval predvídavý mešťanosta Henrich Justi, projektoval ho inžinier Anton Sendlein v rokoch 1869 – 1870.
• Hlavným prvkom úprav bola hustá sieť cestičiek, ktorá sa zachovala dodnes. Cestičky nám umožňujú vidieť prírodu zo všetkých možných uhlov bez toho, aby sme do nej vstupovali.
• Rozloha parku je 22 hektárov, rastie v ňom vyše 150 drevín a žije v ňom 60 druhov vtákov (medzi nimi 8 druhov ďatlov z 10, ktoré sú na Slovensku).
• 25 rokov funguje Nadácia Horský park, ktorej dobrovoľníci odviedli v parku obrovský kus práce.
(ac)