Múzeum obetí komunizmu otvára v Univerzitnej knižnici výstavu Knižný samizdat

Zdroj: TASR - Jaroslav Novák

Košické Múzeum obetí komunizmu (MOK) dnes o 16.30 h slávnostne otvorí výstavu s názvom Knižný samizdat. Výstava bude prístupná do 30. novembra 2026 na Barokovom nádvorí Univerzitnej knižnice v Bratislave.

Múzeum prostredníctvom výstavy predstaví osudy a tvorbu autorov, ktorí písali napriek cenzúre a zákazu publikovať. „Predstavované osobnosti sú živým príkladom etickej neústupnosti. Ich životy dokazujú, že pravda nie je predmetom politickej dohody, ale svedomitého hľadania,“ uvádzajú organizátori výstavy.

Slovo samizdat pochádza z ruštiny a označuje tajné rozmnožovanie literatúry, ktorá sa ocitla v rozpore s kultúrnou politikou štátu. Knižné a periodické, resp. časopisecké samizdaty vznikali ako forma odporu voči cenzúre a oficiálnym vydavateľstvám a boli aktom radikálnej intelektuálnej nezávislosti a vnútornej slobody. Pre disidentov bolo umelecké slovo nástrojom zachovania ľudskej dôstojnosti v čase spoločenskej izolácie.

„O periodickom samizdate sme pripravili už dve výstavy v roku 2019 a 2022. Teraz sme sa začali venovať mapovaniu zakázaných knižných autorov. Spisovatelia, ktorí odmietli kolaboráciu s režimom, mali zákaz publikovania a ich knihy sa stiahli z knižníc a kníhkupectiev. Napriek tomu neprestali písať a ich knihy sa šírili v samizdate. Tým obohatili šedý svet socializmu vzácnou literatúrou, ktorá sa mohla vydávať až po roku 1989,“ uviedol Pavol Hric, riaditeľ Múzea obetí komunizmu.

Periodický samizdat podľa Hrica vyžadoval pri vydávaní viacero skupín ľudí, boli to redaktori, dopisovatelia, prepisovačky a najmä distribútori, ktorí boli asi najviac ohrození štátnou bezpečnosťou (ŠtB). Pri ich odhalení im hrozilo väzenie za šírenie necenzurovaných informácií.

„Autori knižného samizdatu písali tajne svoje knihy a hľadali odvážnych tlačiarov, aby mohli knihu vydať na Slovensku alebo v zahraničí, odkiaľ sa potom knihy prepašovali k nám. Napriek všetkým prekážkam sa slobodu slova nepodarilo úplne umlčať. Výstava predstavuje týchto odvážnych autorov,“ dodal riaditeľ MOK.
Samizdatoví autori čelili počas komunistického režimu rôznym formám perzekúcie. Išlo o zákaz publikovania, vyraďovanie ich diel z knižníc a učebníc, vylúčenie z odborných inštitúcií, stratu zamestnania, sledovanie a výsluchy ŠtB, domové prehliadky a zhabanie kníh či rukopisov. Niektorým odobrali aj cestovný pas. Odmietnutie spolupráce s režimom alebo podpisu Anticharty mohlo viesť aj k vyhrážkam voči rodine, súdnym konaniam či väzeniu.

Výstava pripomenie napríklad Jozefa Jablonického, ktorého v roku 1970 z politických dôvodov vylúčili z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, alebo Hanu Ponickú, ktorá odmietla podpísať Antichartu a v roku 1989 bola súdená v procese s tzv. Bratislavskou päťkou. Zo širšieho okruhu košického undergroundu výstava predstaví filozofa Marcela Strýka, ktorý absolvoval 282 výsluchov ŠtB, či básnika Erika Grocha.
Celkovo výstava prináša ukážky samizdatových diel 22 autorov. Okrem prác Jablonického, Ponickej, Strýka a Grocha aj z diel Dominika Tatarku, Janka Silana, Jána Chryzostoma Korca, Ivana Kadlečíka, Pavla Hrúza, Olega Pastiera, Kornela Földváriho, Milana Šimečku, Vladimíra Archleba, Márie Muráňovej, Ivana Štrpku, Petra Repku, Ivana Laučíka, Michala Gáfrika, Hely Volanskej, Ladislava Mňačka, Michala Fedora a Pavla Straussa.

K výstave vychádza aj publikácia Knižný samizdat, do ktorej Múzeum obetí komunizmu zaradilo ukážky diel autorov, ktorých presvedčenie im nedovolilo ostať ticho. Títo autori podľa organizátorov výstavy tvorili to, čo neslobodný režim nechcel počuť.

(TASR)