Európski experti vyzvali Kóreu, aby preskúmala väzbu 95-ročného, mierového aktivistu, ktorý navštívil aj Bratislavu

Aktuality
Dnes,
0

Zdroj: Human Rights Without Frontiers, HRWF

Páčil sa vám článok?

SOUL, Južná Kórea, 7. augusta 2026 — Odborníci na ľudské práva z piatich európskych krajín vyzvali juhokórejské úrady, aby preskúmali vyšetrovaciu väzbu 95-ročného predsedu cirkvi Shincheonji Lee Man Heeho. Zaznelo to na tlačovej konferencii v Klube zahraničných novinárov v Soule, ktorú usporiadala organizácia Human Rights Without Frontiers (HRWF) spolu s CAP Liberté de Conscience, ktorá má akreditovaný status ECOSOC pri OSN, ďalej s FOREF, CESNUR a magazínom Bitter Winter.

Lee Man Hee, ktorý ako mierový aktivista cestoval po svete 32krát a v Marci 2014 navštívil Bratislavu, je vo väzbe od 24. júna 2026 pre podozrenie z porušenia zákona o politických stranách, teda nenásilného trestného činu. Obvinenie sa týka registrácie členov cirkvi do jednej politickej strany. Orgány činné v trestnom konaní uviedli ako dôvod väzby možné riziko ovplyvňovania dôkazov, hoci vyšetrovanie v tom čase prebiehalo už päť mesiacov a zahŕňalo desiatky domových prehliadok.

Zdroj: Human Rights Without Frontiers, HRWF

Čo na konferencii zaznelo

Massimo Introvigne, výkonný riaditeľ CESNUR a šéfredaktor časopisu Bitter Winter, vyhlásil, že Južná Kórea zatknutím predsedu Leeho „prekročila znepokojujúcu hranicu". Argumentoval tým, že medzinárodné štandardy, ako sú Mandelove pravidlá, by pre 95-ročného muža obvineného z nenásilného trestného činu vyžadovali domáce väzenie, nie uväznenie. Obvinenia spojené s bežnou politickou účasťou príslušníkov náboženskej menšiny sa podľa neho „javia ako právne a koncepčne prehnané".

Nemecký právnik Michael Langhans, výkonný riaditeľ FOREF Germany, sa pýtal, či bola väzba nutná, keď zhromaždené dôkazy už postačovali na podanie obžaloby, a či boli tieto dôkazy získané neutrálne, a nie prostredníctvom výkladu, ktorý komunitu obvineného vopred označuje za sektu.

Thierry Valle, prezident CAP Liberté de Conscience, pripomenul, že Južná Kórea ratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach v roku 1990 a Dohovor proti mučeniu v roku 1995, a položil otázku, či je väzba u človeka v tomto veku s uvedenými záväzkami zlučiteľná.

Hlasy z domáceho prostredia

Na konferencii vystúpili aj dvaja kórejskí hostia, ktorí k Shincheonji nepatria. Ctihodný Beopsan, výkonný riaditeľ rádu Čogje kórejského budhizmu, uviedol, že ohrozenie slobody a ľudských práv druhých nie je záležitosťou jednotlivca ani konkrétneho náboženstva, ale dotýka sa spolunažívania celej spoločnosti. „Demokratická spoločnosť môže byť zdravšia, keď chráni práva menšín," povedal.

Zdroj: Human Rights Without Frontiers, HRWF

Rju Če-sik, predseda soulskej pobočky Zväzu veteránov kórejskej vojny, pripomenul, že Shincheonji bola podľa jeho skúsenosti cirkvou, ktorá sa o kórejských vojnových veteránov dlhodobo starala. „Je naozaj nevyhnutné väzniť starého vojnového veterána, ktorý má zabezpečené bývanie, nehrozí u neho útek a nie je v stave, keď by mohol ničiť dôkazy?" spýtal sa. Dodal, že nežiada o prehliadanie pochybení, ale o to, aby zákon platil pre všetkých rovnako.

Nejde o jediný prípad

Prerokúvané otázky sú súčasťou širšieho spektra obáv týkajúcich sa slobody náboženského vyznania alebo presvedčenia v Južnej Kórei. HRWF zdokumentovala uväznenie stoviek svedkov Jehovových, ktorí ako odporcovia vojenskej služby z dôvodu svedomia odmietli nastúpiť na vojenskú službu. Hoci bola neskôr zavedená alternatívna civilná služba, kritici tvrdia, že vznikla skôr represívnym spôsobom než ako skutočná alternatíva rešpektujúca práva — vyžaduje 36 mesiacov služby v nápravných zariadeniach, čo je dvojnásobok trvania bežnej vojenskej služby. Nedávne rozhodnutia súdov navyše zachovali v platnosti zásadné prvky tohto systému napriek vzneseným ústavným výhradám.

Organizácie upozornili aj na postavenie 83-ročnej Hak-ča Han Mun z Federácie rodín.

Zdroj: Human Rights Without Frontiers, HRWF

Čo z konferencie vzišlo

Z konferencie vzišli tri konkrétne kroky. Prítomní akademici podpísali list adresovaný vláde Kórejskej republiky, v ktorom žiadajú o prepustenie predsedu Leeho z humanitárnych dôvodov.

Druhým krokom je podanie Národnej komisii pre ľudské práva Kórejskej republiky, ktoré sa týka humanitárneho prepustenia zadržaných osôb vo veľmi pokročilom veku. Komisia je nezávislý štátny orgán zriadený v roku 2001, ktorý prijíma podnety k porušovaniu ľudských práv a vydáva k nim odporúčania.

Tretím je písomné vyhlásenie, ktoré CAP Liberté de Conscience podala 5. augusta Rade OSN pre ľudské práva. Dokument je určený pre 63. zasadnutie Rady, ktoré sa koná od 7. septembra do 9. októbra 2026. Prípad tak bude mať pokračovanie aj na medzinárodnej úrovni.

Zdroje:

_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 

PR - sponzorovaný obsah

Páčil sa vám článok?

Najčítanejšie