Slovensko patrí medzi skládkové veľmoci. Viete, koľko odpadu vytvoríme ročne na jedného obyvateľa?

Každoročne si 5. júna pripomíname Svetový deň životného prostredia, a to najmä na počesť prvej konferencie OSN o životnom prostredí. Tá sa konala v dňoch 5. – 16. júna 1972 v Štokholme pod heslom „Je len jedna Zem“.

Jednou z kľúčových problematík životného prostredia je tvorba a nakladanie s odpadom. V aktuálnej analýze sa preto Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, pozrela na to, koľko komunálneho odpadu produkuje Slovensko v porovnaní s inými krajinami EÚ, kde tento odpad končí a ako sa zmenila situácia za posledných desať rokov. Analýza vychádza z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR a Eurostatu.

Na Slováka pripadá denne 1,3 kg komunálneho odpadu. To je o takmer polovicu viac ako pred 10 rokmi
V roku 2022 sme na Slovensku vytvorili 2,6 mil. ton komunálneho odpadu (KO). Priemerný Slovák alebo Slovenka tak minulý rok v priemere vyhodili do odpadových nádob 478 kg smetí, čo na deň predstavuje približne 1,3 kg odpadu. Produkcia tohto odpadu sa na Slovensku za poslednú dekádu zvýšila o takmer polovicu. Vyplynulo to z aktuálnych údajov Štatistického úradu SR.

Ďalšou zlou správou je, že približne 39 % odpadu z domácností naďalej končí na skládkach, čo je ekologicky najhorší spôsob nakladania s odpadmi, ktorý navyše prispieva k tvorbe skleníkového efektu.

Miera recyklácie bola vykázaná na úrovni 50 %. Iba približne 9 % komunálneho odpadu sa zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO).

V premene odpadu na teplo a elektrinu za vyspelou Európou zaostávame

Najväčšími producentmi komunálneho odpadu v Európskej únii sú podľa dát Eurostatu (za roky 2022 a 2021) Luxemburčania, Dáni a Rakúšania, v prípade ktorých tvorba komunálneho odpadu na obyvateľa predstavuje 721 až 835 kg. Naopak, na „najprázdnejšie smetné koše“ poukázal Eurostat v prípade Rumunska s hodnotou 301 kg na hlavu. Ďalšie dve priečky patria Poľsku a Estónsku s hodnotami 364 a 373 kg. Slovensko v tomto pomyselnom rebríčku stúpa pomerne rýchlo nahor a za posledné desaťročie sa zaradilo medzi krajiny EÚ s najrýchlejším nárastom produkcie KO.

Ukazuje sa, že väčším problémom ako samotná produkcia odpadu, je spôsob ako s ním nakladáme. Správne nastavené odpadové hospodárstvo napomáha nielen k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality, ale i k rozvoju obehového hospodárstva. Ukážkovými krajinami v tejto oblasti sú napríklad Nemecko, Rakúsko či krajiny zoskupenia BENELUX. Tieto krajiny dosahujú mieru recyklácie komunálneho odpadu nad úrovňou 50 % a zvyšný komunálny odpad energeticky zhodnocujú v zariadeniach ZEVO. Miera skládkovania je tak u nich veľmi nízka, až takmer nulová.

Slovensko medzi tieto krajiny rozhodne nepatrí. Kým vyspelé európske ekonomiky už dnes realizujú uhlíkovo neutrálne odpadové hospodárstvo, Slovensko aj naďalej patrí medzi skládkové veľmoci.

Tvorba odpadu porastie aj v nasledujúcich rokoch

Podľa prognózy Bielej knihy odpadového hospodárstva SR, za ktorou stojí kolektív odborníkov Zväzu odpadového priemyslu (ZOP), vytvoríme v roku 2035 na Slovensku minimálne 3,1 mil. ton odpadu, teda 580 kg KO na obyvateľa. Reformný balík, zameraný na prechod EÚ k obehovému hospodárstvu, stanovuje pre rok 2035 dva ciele a to: minimálne 65 % komunálneho odpadu recyklovať a maximálne 10 % komunálneho odpadu ukladať na skládky.

Množstvo nerecyklovateľných komunálnych odpadov sa podľa odhadu môže pohybovať v roku 2035 na úrovni približne 1,1 mil. ton (po započítaní priemyselného odpadu na úrovni 150 tis. ton dokonca až na úrovni 1,25 mil. ton).

Ako s takýmto nerecyklovateľným odpadom nakladať? Kapacita dvoch existujúcich zariadení ZEVO (v Bratislave a v Košiciach) je pre výraznejší odklon odpadu od skládkovania na Slovensku nedostatočná. Plánované linky na MBÚ (mechanicko-biologickú úpravu) budú síce určitú časť nerecyklovateľného odpadu od skládkovania odkláňať, avšak na to, aby bol odpad po úprave niekde zhodnotený, potrebujeme dodatočné kapacity na úrovni minimálne 600 tis. ton odpadu ročne. Autori Bielej knihy vidia riešenie vo vybudovaní dostatočnej siete moderných zariadení ZEVO, minimálne v počte päť. Alternatívu v podobe vývozu tohto energeticky cenného materiálu do zahraničia považujú za najhoršiu aj z dôvodu nárastu uhlíkovej stopy, spôsobenej samotným transportom.

Prečo sa čoraz viac kladie dôraz na energetické zhodnotenie odpadu?

Energetická kríza zosilnila tlak na energetickú sebestačnosť Slovenska. Na zníženie závislosti od dovozu ruských energií preferuje Európska komisia viac využívania obnoviteľných zdrojov (OZE). Jeden z najlacnejších a najdostupnejších zdrojov, vďaka ktorému dokážeme diverzifikovať energetický mix v krajine a odbremenť ju zároveň od neekologického skládkovania, je práve nerecyklovateľný odpad. Priemerne veľké zariadenie na energetické využitie odpadu dokáže ročne vyrobiť lacné teplo až pre 5 tisíc domácností (alebo elektrickú energiu pre 16 tisíc domácností).

Najlepší odpad je taký, ktorý nevznikne...

V hierarchii obehového hospodárstva má najvyššie postavenie „ZERO WASTE“, teda nevytváranie žiadneho odpadu. Z každodennej skúsenosti však vieme, že ide skôr o ideál, ktorý je v súčasnosti nedosiahnuteľný. A tak, keď už odpad vyprodukujeme, dôležité je dôsledné triedenie, ktoré zvyšuje šancu na jeho ďalšie spracovanie.

Na Slovensku, ale i vo svete sú zaužívané dva základné pojmy nakladania s odpadom: zhodnocovanie a zneškodňovanie. Pod zhodnocovaním odpadu sa rozumie recyklovanie, kompostovanie, ale aj energetické zhodnotenie odpadu, kedy sa z neho vyrába elektrická energia či teplo. Pri zhodnocovaní vytvárame z odpadu novú hodnotu, a to napríklad v podobe nového výrobku, ale i energie. Zneškodňovanie odpadu znamená v praxi skládkovanie alebo spaľovanie odpadu, ale bez produkcie akejkoľvek ďalšej hodnoty.

Najviac komunálneho odpadu na obyvateľa vzniká v Trnavskom kraji, najmenej v regiónoch východného Slovenska

Rekordérmi v produkcii odpadu sú obyvatelia Trnavského, Nitrianskeho a Bratislavského kraja. V ich prípade bola v roku 2022 vykázaná produkcia KO v prepočte na obyvateľa na úrovni 641, 579 a 569 kg. Najmenej odpadu vyprodukovali v roku 2022 kraje východného Slovenska (Košický a Prešovský), v ktorých hodnota ukazovateľa bola evidovaná na úrovni 362 a 373 kg odpadu na obyvateľa.
Najekologickejšie zhodnocujú odpad Košičania a Bratislavčania. V týchto regiónoch sa totiž podiel zhodnocovaného komunálneho odpadu na celkovom KO nachádza v blízkosti 70 %. Je to ovplyvnené existenciou ZEVO, teda zariadení pre energetické využitie odpadov v mestách Bratislava a Košice. Ostatné regióny SR dosahujú podiel zhodnoteného odpadu v rozpätí od 50,6 % (v Banskobystrickom kraji) až do 56,7 % (v Prešovskom kraji). Nerecyklovateľný odpad z týchto regiónov putuje prevažne na skládky.
Skládkam sa najviac „darí“ v regiónoch stredného Slovenska. V Banskobystrickom a v Žilinskom kraji bola miera skládkovania predvlani evidovaná na úrovni cca 48 %. Naopak, v už spomínaných krajoch (v Bratislavskom a v Košickom) s existenciou ZEVO je miera skládkovania najnižia a to na úrovniach 20,6 % a 29,7 %.

Fakty: Odpad ako zdroj energie
Jedno priemerne veľké zariadenie ZEVO, ktoré ročne zhodnotí 100 tisíc ton nerecyklovateľného odpadu, dokáže vyrobiť a dodať do siete 49 000 MWh elektrickej energie, čo predstavuje ročnú spotrebu cca 16 tisíc slovenských domácností
Potenciálna ročná produkcia tepelnej energie je v jednom zariadení ZEVO 53 000 MWh, čomu zodpovedá teplo pre približne 5 tisíc domácností
Ak by sme dokázali presmerovať v budúcnosti zo skládok 1,25 mil. ton nerecyklovateľného odpadu do zariadení ZEVO, dokázali by sme z odpadu vyrobiť teplo, ktoré by bolo schopné nahradiť takmer 40 % tepla dodaného domácnostiam systémami centrálneho zásobovania teplom (CZT) zo všetkých teplární na Slovensku

Energetickým zhodnotením odpadu, ktoré je v hierarchii odpadového hospodárstva vyššie, odkláňame odpad od neekologického skládkovania

Na Slovensku máme aktuálne 2 zariadenia ZEVO (v Bratislave a Košiciach), čo ale nepostačuje a odborníci vidia priestor pre vybudovanie minimálne 5 ďalších takýchto zariadení
(ms, Zdroj: WOOD & Company)