Zdroj: ms
Slovenskom v posledných dňoch otriasol šokujúci prípad úmrtia žeriavnika, ktorý stratil vedomie priamo v kabíne žeriava na jednej zo stavieb v Bratislave. Napriek tomu si to na stavbe nikto nevšimol a Jozef zostal v priestore kabíny nasledujúcu noc. Keď ho ráno našli, ešte žil, no zachrániť sa ho už nepodarilo. O tom, v akých katastrofálnych podmienkach pracujú u nás žeriavnici, nám porozprával mimoriadne skúsený Jiří Hocelík, ktorý robí túto prácu už 40 rokov a precestoval s ňou neuveriteľných 64 krajín.
Jiří už je v dôchodkovom veku, napriek tomu si do kabíny žeriava ešte sadne, a to najmä v zahraničí, kde sú zárobky oveľa vyššie ako u nás. Pred dvoma rokmi pracoval na viacerých stavbách v Bratislave, situáciu teda dôverne pozná. Dokonca sedel i v žeriave kúsok od miesta najnovšej tragédie, keďže bol žeriavnikom pri stavbe heliportu nemocnice Bory.
Či aspoň z videnia poznal tragicky zosnulého Jozefa, si Jirka istý nie je. "Mám tušenie, o koho možno ide. Žeriavnici sa však navzájom veľmi nepoznajú, lebo sa stretnú tak raz za rok niekde na školení a pokiaľ je na stavbe viac žeriavov, poznáme sa viac-menej z videnia. Svet žeriavnikov je skôr samotársky," vysvetľuje Jiří.
Svojím rozprávaním, ako v porovnaní so zahraničím a vyspelým svetom vyzerá práca žeriavnika u nás, nás však doslova šokoval. U nás sedia žeriavnici pri nebezpečne vysokých teplotách v kabíne celé hodiny, vo Švédsku, Fínsku či Dánsku, kde Jiří pôsobil posledné dva roky, je to nemysliteľné.
"Československé žeriavy som opustil, lebo v 'Československu' je žeriavnik otrok. Napríklad vo Fínsku a vo Švédsku, ak je žeriav vyšší ako 45 metrov, má výťah. Nesmiete ísť po rebríku. U nás môžete mať žeriav vysoký aj 200 metrov a musíte naň vyšplhať. Všetky kabíny sú v týchto krajinách automaticky klimatizované. Ak klimatizáciu žeriav nemá, po troch hodinách vás vystrieda kolega. Ak ide o stavbu, ktorú možno zastaviť, tak sa na hodinu zastaví, žeriavnik zíde dolu, odpočinie si, schladí sa, dá si letnú sprchu. Na to tam dozerá bezpečnostný technik," približuje Jiří.
Skúsený žeriavnik Jirka Hocelík.
A ako je to u nás? Podľa Jirku vás jednoducho nikto nevystrieda a ak sa vám nepáči, môžete odísť alebo vás vyhodia. Nejde pritom o maličkosť, v neklimatizovanej kabíne sú teploty podobné saune, neraz i 60-70 stupňov Celzia. "Neexistuje, aby vás vystriedali. Lebo 'striedač' je drahý. Sedí vo firme a musíte mu platiť paušál. To mu tu nikto nedá. Keď som odchádzal do zahraničia a to dokonca so slovenskou firmou, už som mal v zmluve aj paušál v prípade striedania," približuje skúsený žeriavnik. Prerušiť prácu však bez náhradníka jednoduché nie je, pod žeriavom na zemi pracuje hoc aj 20 robotníkov, ktorí sú platení za "urobené kubíky". Ak by žeriav zostal stáť, chlapi dole nič nezarobia. A keďže náhradník na stavbe nie je, žeriavnik robí za každých okolností. Ako Jirka teda riešil extrémne teplo? "Kúpil som si fólie proti slnku, ktoré sa dávajú na autá a dal si ich za seba a na boky kabíny, aby na ňu slnko tak nepražilo. Doma som si deň predtým zmrazil vrecká s vodou, vložil ich do autochladničky, ktorú som si vyniesol do kabíny. Počas dňa som si tieto vrecká prikladal na krk a na hlavu," popisuje Jirka. Keď pracoval na malom žeriave vo fínskom Tampere, v kabíne mal okrem klimatizácie aj chladničku a mikrovlnku. "Ako keby ste prišli do obývačky alebo kuchyne," spomína Jirka.
Článok pokračuje nižšie.
Na aktuálnom slovenskom nešťastí, ktoré stálo život Jozefa, nás však zarazilo, že nikomu nechýbal a v kabíne žeriava strávil celú noc, kým ho ráno našli. Jirku to však vôbec neprekvapuje. "Na stavbe k vám príde bezpečák, aby ste si dali vestu a prilbu, inak dostanete pokutu. Ale to, že máte v kabíne, ktorá nie je klimatizovaná, 70 stupňov, to ho vôbec nezaujíma. Zo stavby odchádzate posledný, už tam nik nie je, iba nejaký esbeeskár, ktorý ani nevie, že ste tam ešte boli," opisuje až desivú realitu pán Hocelík a zároveň nám priblíži, ako fungoval v severských krajinách. "Ak je pri žeriave výťah, tak na začiatku zmeny pri výťahu stojí chlap, ktorý nesmie odísť, kým nevleziete do kabíny a neohlásite sa mu vysielačkou, že ste v kabíne. A na konci zmeny nesmie odísť, kým nezídete a nevystúpite," približuje.
Stavba v Bratislave, na ktorej prišlo z nedele na pondelok k nešťastiu.
Obrovský rozdiel je podľa neho v postavení bezpečnostných technikov. Tí v mnohom stoja vo Fínsku nad stavbyvedúcim či investorom. Pracoval tu napríklad na stavbe s 1200 robotníkmi, na ktorých pripadalo obrovské množstvo bezpečnostných technikov, ktorí sa neustále pohybovali v teréne. "Na konci stavby majú vlastné minimestečko z buniek. A bezpečák je po celý deň na stavbe, chlapi ho majú stále za zadkom. Ukazuje im, čo je kde zle, kde bude zábradlie, vyjde vám na žeriav a skontroluje kabínu. A ak máte na podlahe na spodnom skle papier od cukríka, ktorý vám vypadol, tak vám vynadá, lebo vám to bráni vo výhľade. A keď ho veľmi naštvete, môže vám za to pokojne vypísať aj pokutu. Ale my sme pokuty nedostávali. Vo Fínsku bezpečnostný technik pokojne zastavil stavbu a o druhej ráno tam musel prísť hlavný stavbyvedúci a riešiť problém. Žiadne také, že vyriešime to až ráno. Tam je bezpečnostný technik viac ako stavbyvedúci alebo investor. To si vydupali odbory," prekvapuje Jirka. Práve pracovné podmienky pokladá za hlavný dôvod, prečo odišiel robiť žeriavnika do zahraničia. Zárobok, ktorý je štvornásobkom toho u nás, bol podľa neho menej dôležitý.
Za obrovský problém pokladá i to, že žeriavnika dnes robia ľudia, ktorí o svojej práci vedia minimum a už vôbec nepoznajú svoje práva. "Tá práca nie je o tom, že zdvihnem bremeno a presuniem ho z bodu A do bodu B. Žeriavničina je aj o cite. Aj človek, ktorý pracuje na zemi pod žeriavnikom, s ním musí cítiť. Teraz ma volajú do Nemecka stavať chemické kotly. To je práca s presnosťou na milimetre, navyše pod tými tonami, čo zdvíhate, ležia chlapi, ktorí vám musia plne dôverovať. Je to obrovská zodpovednosť," vysvetľuje.
"Dnes vystúpite o šiestej ráno na stanici z vlaku a o ôsmej je z vás žeriavnik. V Prahe to tak robia. Skrátka zoberú ráno na stanici 10-15 chlapov, odvezú ich k malému žeriavu, hodinu každý jazdí a ak mu to ide, pošlú ho na stavbu. Takže mnohí žeriavnici sú rýchlokvasení a nevedia nič o predpisoch, svojich právach. Vedia páčkami premiestniť bremeno. Za komunistov, kým som sa dostal na žeriav, som bol pol roka pomocníkom viazača (viaže na zemi bremeno k žeriavu– pozn. red.), potom som si urobil viazačský preukaz, potom som bol dva roky viazač. Po dvoch rokoch som bol pomocníkom žeriavnika, to znamená pol roka som stál za ním v starom embéčku, ktoré malo kabínu 60 na 60 centimetrov a pozeral sa, ako pracuje. Po pol roku som začal s praxou, odjazdil si celý mesiac a išiel na skúšky," priblížil začiatok svojej pracovnej kariéry Jiří. Neskôr ako žeriavnik precestoval celý svet vrátane takých krajín ako Vietnam, kde budoval prístav, alebo Líbya, v ktorej naživo videl Muammara Kaddáfího.
Ako dodal, ak sa u nás nič zásadné nezmení, žeriavnici budú naďalej umierať v kabínach. Toto totiž nebol podľa neho prvý prípad, podobný zažil pred dvoma rokmi.
(ms)