Pomáhame, upozorňujeme: Vďaka Bratislavským novinám sa aj tieto prípady pohli dopredu

Zdroj: Koláž: M. D.

Sme radi, že aj vďaka Bratislavským novinám sa darí zlepšovať život okolo nás. Vybrali sme niektoré prípady, v ktorých sme v uplynulom roku buď pomohli, alebo upozornili na problém v tlačenom vydaní novín, ktoré môžete nájsť vo svojich poštových schránkach.

Ako ukradli magistrátu pozemok na 

Kramároch (uverejnené 19. apríla 2019)

Bratislavčnaka Katarína niekoľko rokov márne upozorňovala úrady na nelegálnu skládku na Stromovej ulici pri zastávke MHD Magurská. Plastové fľaše, plechovky od piva, staré škatule, handry a iný odpad boli nahádzané vedľa hlavnej cesty na pozemku, ktorý patrí magistrátu. Ako však vysvitlo, trúfalo si ho oplotila súkromná firma ABD Development, ktorá navyše ignorovala výzvy, aby neporiadok odpratala. „Na pozemok nie je bezpečný prístup, nie je možné vykonávať základnú údržbu zelene... užíva ho spoločnosť, ktorá si ho protiprávne oplotila,“ bezmocne konštatovali pracovníci magistrátu po terénnej prehliadke.
Ukázalo sa, že až takí bezmocní však predsa len neboli. Pár dní po uverejnení článku v Bratislavských novinách hora odpadkov z pozemku, ktorý sa nachádza neďaleko nemocnice na Kramároch, zázračne zmizla. „Už je tam čistota a poriadok,“ napísala nám Bratislavčanka, ktorej nie je ľahostajné, v akom prostredí žijeme. Dodajme, že s dotyčnou firmou, ktorá užívala pozemok protiprávne, sa mesto súdi.

Verejné toalety na Kamzíku majú aj podlahové kúrenie a sprchy. Ibaže nikomu neslúžia... (uverejnené 12. júla)

Každý o nich hovoril, no nik netušil, čo sa skrýva vnútri. Hriešne drahé verejné toalety na Kamzíku napriek kolaudácii dlhé mesiace nikomu neslúžili. Najskôr sa dohadoval magistrát s Mestskými lesmi, kto bude WC prevádzkovať, a keď napokon pripadli Mestským lesom, bolo treba nájsť ľudí, ktorí budú tento luxus strážiť a udržiavať. Redaktori Bratislavských novín ako prví priniesli fotografie aj video z nevyužívaných toaliet, ktoré im sprístupnili pracovníci Mestských lesov – a čitatelia tak mohli vidieť, na aké zbytočnosti sa investovalo takmer 130-tisíc eur zo spoločnej kasy...

Informácia o tom, že bývalému šéfovi Infra Services – dcérskej firmy Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) odkleplo predstavenstvo odstupné 150-tisíc eur, poriadne rozčúlila Ružinovčanov, ktorí bývajú na ulici Nové záhrady III. Dlhé roky totiž žiadajú o zavedenie kanalizácie, na tú sa však dodnes peniaze akosi nenašli.
Ako nás upozornil jeden z obyvateľov, Ing. Jozef Tomek, BVS už vyše desať rokov odmieta zaradiť do svojho investičného plán výstavbu kanalizácie v tejto lokalite, čo zdôvodnila „aktuálnou finančnou situáciou“... „Je hanbou, že v prakticky širšom centre Bratislavy nie sú rodinné obytné domy odkanalizované. A je nehorázne, že namiesto zlepšovania služieb a života Bratislavčanov sa peniaze používajú na zlaté padáky kamarátom,“ rozhorčoval sa pán Tomek, ktorý musel investovať do vlastnej čističky, iní jeho susedia zas riešili problém vybudovaním žumpy. V 21. storočí, v hlavnom meste Slovenska...

Na lacné obedy pre deti z Devína zákon 

nemyslel (uverejnené 4. októbra)

„Obedy zadarmo“ narobili starosti školám a roztrpčení sú aj rodičia. V princípe totiž ide len o marketingový názov pre štátnu dotáciu, ktorá však nepokryje ani náklady na potraviny, takže na prípravu jedla treba priplácať. Najhoršie ale dopadli deti zo zadlženej mestskej časti Devín.
Predškoláci, ktorí navštevujú materskú školu v Devíne, nemajú na „obedy zadarmo“ nárok. Táto mestská časť sa totiž nachádza v režime nútenej správy, čo znamená, že nie je oprávnená čerpať žiadne granty ani dotácie od štátu – a príspevok na stravovanie je štátnou dotáciou. Takže rodičia detí, ktoré navštevujú MŠ v Devíne, žiaden príspevok nemôžu dostať. Na túto nespravodlivosť upozornilo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) autorov legislatívy, ako aj ústredie práce. ZMOS zastáva názor, že dotácia by mala byť dostupná aj pre samosprávy v špeciálnom režime, keďže cez samosprávy smeruje priamo k deťom. Okrem toho, rodičia, ani ich deti nemôžu za ekonomickú situáciu, v ktorej sa konkrétna samospráva nachádza.

Sused nám ukradol parkovacie miesta

(uverejnené 15. novembra)

Na kuriózny problém nás upozornili obyvatelia Javorinskej ulice v Starom Meste. Ich nový sused si dal pred svojím domom vyznačiť vodorovnú žltú čiaru (dopravnú značku V12b), ktorá znamená zákaz státia aj zastavenia vozidiel. Toto značenie však nemal len pred vjazdom do garáže, ale išlo súvisle popred celé pevné oplotenie vrátane vstupu do domu a kontajnerového státia. O takéto „predĺženie“ žltej čiary sa zjavne postaral samotný majiteľ domu, čím zabral iným vodičom tri parkovacie miesta.
Pracovníci Starého Mesta na náš podnet situáciu preverili a ich odpoveď tento predpoklad potvrdila: „Pri kontrole sa zistilo, že žltá čiara meria 21,8 metra namiesto určených max. 8 metrov. Zodpovedná osoba za realizáciu vodorovného dopravného značenia V12b na Javorinskej ulici bola vyzvaná na zjednanie nápravy.“

Náprava však neprišla okamžite, najskôr dotyčný pán „skrátil“ žltú čiaru len o cca 4 metre. Až o desať dní (po ďalšom upozornení!) bola žltá čiara konečne v takej dĺžke, akú mu povolil dopravný inšpektorát.

Svoju parkovaciu politiku zaviedol aj samotný rezident (uverejnené 29. novembra)

Bitka o parkovacie miesta nás môže ešte poriadne prekvapiť. Príkladom je Bratislavčan Ing. Peter Orenič, ktorý v lukratívnej lokalite Starého Mesta ponúkol na prenájom 37 parkovacích boxov po 50 eur mesačne. Všetko by bolo v poriadku, keby neboli nijaké pochybnosti o predaji pozemku, ku ktorému sa dotyčný pán dostal v roku 2017 a teraz sa rozhodol urobiť z neho súkromné parkovisko.
Spomínaná parcela sa nachádza na Bartókovej ulici a ako sme sa presvedčili, parkovací biznis už fičí na plné obrátky. Keď sme však zisťovali okolnosti jej predaja, dozvedeli sme sa viac zaujímavostí. Pred približne 20 rokmi bolo parkovisko vo vlastníctve mesta, ktoré ho v roku 2001 predalo spoločnosti BSS, neskôr sa k nemu dostali iní majitelia. V decembri 2015 bola parkovacia plocha ponúknutá bratislavskému magistrátu na odkúpenie a údajne po neprejavení záujmu využiť predkupné právo následne predaná Ing. Petrovi Oreničovi. Ten ju však už kupoval od „eseročky“ LEMA.

Hovorca magistrátu Peter Bubla zdôraznil, že mesto tento lukratívny pozemok  nepredávalo a ani nie je známe, že by dostalo ponuku na uplatnenie predkupného práva. „Takže ďakujeme za upozornenie. Danú záležitosť podrobnejšie preskúmame a preveríme možné kroky, ktoré by smerovali k ochrane práv mesta,“ uviedol v stanovisku pre Bratislavské noviny.

Smrtiacu pascu pre vtáky musia v Botanickej záhrade odstrániť (uverejnené v č. 9, 3. mája)

Obrovské platne zrkadiel nainštalovali v Botanickej záhrade s cieľom prepojiť umenie s prírodou. Bohužiaľ, toto dielo od známeho umelca Mateja Kréna sa stalo smrtiacou pascou pre vtáky, ktoré narážali do zrkadiel. Jedného uhynutého operenca pred zrkadlom sme našli aj my, keď sme boli situáciu preveriť. Riaditeľ Botanickej záhrady chcel spočiatku riešiť problém naozaj kuriózne – skúsia vraj na zrkadlá nalepiť siluety dravcov, resp. upevniť ich atrapy na rámy exponátov...  Riaditeľ Galérie mesta Bratislavy však na náš podnet reagoval rázne: zrkadlá treba okamžite prekryť, aby nezabili ďalších vtákov. Po našich článkoch napokon absurdné dielo definitívne odstránili.

Zuzanu napadol vozičkár: Čo najviac zaujímalo policajtov? (uverejnené v č. 10, 17. mája)

Bratislavčanku Zuzanu M. na rohu Lamačskej cesty a odbočky na Železnú studničku požiadal o pomoc vozičkár. Keď sa k nemu zohla, schmatol ju za hlavu a tlačil si ju do rozkroku. Vytrhla sa mu, no on ju dostihol a celou silou do nej vrazil elektrickým vozíkom. Ubolená žena útok oznámila na polícii a vtedy prišiel ďalší šok – muži zákona si ju „prehadzovali“ z jednej mestskej časti do druhej. Miesto, kde sa incident stal, je totiž na hranici troch bratislavských okresov – Nového Mesta, Starého Mesta a Karlovej Vsi. Potiaľ by to bolo v poriadku. Tortúra s preposielaním napadnutej Zuzany však ukázala, že ani sami policajti nevedeli, kam vlastne prípad patrí a začali ho „pingpongovať“. Pritom by stačilo, aby sa prípadu ujal hneď od začiatku policajt, ktorému ide o vyšetrenie udalosti a nie o hľadanie riešení, ako sa ho zbaviť prehodením do iného rajónu. Doplňme, že útočník na vozíku Michal S. sa chcel napokon obeti dodatočne ospravedlniť, čo ona odmietla.

Výkaly a potkany strašia v parčíku, ktorý je v centre mesta! (uverejnené v č. 16, 9. augusta)

Potkany, smrad a ľudské výkaly – taký pohľad sa nám v auguste naskytol v parčíku na Americkom námestí v Starom Meste. Pritom tento park je známy aj tým, že v ňom rastú vzácne dreviny. Na problém sme okamžite upozornili mestskú časť, ktorá zeleň v parčíku spravuje. Hovorca Matej Števove nás informoval, že mestská časť tam pravidelne vykonáva štandardnú údržbu „v rámci finančných možností“...  Zároveň však prisľúbil, že ich Staromestská hliadka bude častejšie vykonávať kontroly verejného priestoru. Kto uprace množstvo ľudských výkalov, sme sa ale nedozvedeli. Rovnako ani to, čo urobia s potkanmi, ktoré po parčíku pobehujú počas bieleho dňa, keď tam ľudia oddychujú.

S Vallom sa pozná roky a od magistrátu má zákazku za tisíce eur! (uverejnené v č. 18, 6. septembra)

Klientelizmus?! Ani nie po troch mesiacoch, čo bol Matúš Vallo Bratislavčanmi zvolený za primátora hlavného mesta, podpísal zmluvu s externou právnou kanceláriou. Za 90-tisíc eur! Zaujímavosťou je, že partnerom a „hlavou“ tejto právnej kancelárie je JUDr. Radovan Pala, ktorý od začiatku stál pri vzniku strany Progresívne Slovensko – teda strany, ktorá podporovala Matúša Valla za primátora Bratislavy. Tlačové oddelenie magistrátu v reakcii argumentovalo tým, že pán Pala  je rešpektovaný právnik a jeho advokátska kancelária tiež. Magistrát túto kanceláriu oslovil cielene (a okrem nej ešte jednu, americkú právnu kanceláriu White & Case, ktorá evidentne ponúkla vyššiu hodinovú sadzbu).

Prekvapilo tiež, že náš článok, ktorý bol založený na čistých faktoch bez komentatívnych prvkov, označil primátor za „podprahovú interpretáciu faktov“. Zákon síce v tomto prípade porušený nebol, len bol ohnutý... Ak by Matúš Vallo chcel byť transparentný, mohol pokojne využiť formu verejného obstarávania, a nie osloviť dve kancelárie, z toho jedného kamaráta.

Luxus v OLO: Nakupovali si obleky za peniaze nás Bratislavčanov?! (uverejnené v č. 19, 20. septembra)

Bývalé vedenie spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) bolo viac ako veľkorysé voči pár vyvoleným. Za značkové oblečenie, ktoré si máloktorý Bratislavčan môže dovoliť, zaplatili tisíce eur. Spoločnosť OLO zverejnila na svojej webovej stránke dve faktúry od firmy Marco Mirelli – jednu v hodnote 8 100 eur a druhú za 7 900 eur. Obe boli v roku 2016 tejto módnej značke vyplatené. Podľa hovorkyne išlo o jednotné pracovné oblečenie s logom spoločnosti na reprezentačné účely pre 16 zamestnancov – nie však radových, ale členov predstavenstva! Spoločnosť im zabezpečila saká (9 kusov), pričom jedno vyšlo na približne 900 eur, 16 košieľ (cena jednej vychádzala v priemere na 160 eur) a za 4 860 nakúpili blúzku a štvoro šiat... Aj toto je dôkaz, ako sa dá moc využiť a zneužiť. Určite ani jeden z bývalých členov predstavenstva OLO nebol odkázaný na to, aby si oblečenie kupoval za peniaze Bratislavčanov.

(ac)