Zamyslenie o dobe, ktorá mladých núti starecky premýšľať - nová hra v Divadle Lab
Zdroj: Divadlo Lab
(pr) Druhá premiéra v divadelnej sezóne 2019/2020 Divadla Lab je za dverami! Niektorí herci z inscenačného tímu nám priblížili ich pocity a skúsenosti zo skúšobného procesu a samotného diela s názvom Zo života dážďoviek.
Per Olov Enquist je súčasný popredný švédsky dramatik. Uvádzame poslednú z hier jeho triptychu Noc tribádiek, Faidra a Zo života dážďoviek. Prečo sa Enquist rozhodol práve pre dážďovky? Odpoveďou je práve to, ako žijú. Neustále cez seba filtrujú pôdu a napomáhajú svojou činnosťou kolobehu prírody – k premene smrti na život. Dôvod prečo si režisér vybral práve tento titul nám prezradil v tomto článku.
Režiser Patrik Samohýl
Autora Per Olova Enquista som si vybral ešte pred 3 rokmi, keď som nastúpil na VŠMU. Bolo to v tej veľkej vlne ošiaľu okolo severských autorov. Jeho umné spracovanie situácii a myšlienok ma doslova fascinovalo. No nemal som na jeho uvedenie kľuč. Získal som ho až skúsenosťou - trápením, starosťami, precitnutím a pocitom márnosti. To ma doviedlo k výberu hry Zo života dážďoviek. Mojím kľúčom sa stala konfrontácia s týmito životnými pocitmi. Viem, že hra je pre omnoho starších ľudí, no mal som predstavu, ktorá sa aj čiastočne naplnila, že mladí ľudia pociťujú podobné pocity. Mal som istý spoločenský komplex z vety, „Čo vy mladí môžete vedieť o živote?!“. Chcel som tým povedať, že dosť, no zistil som, že málo, no aj to málo môže byť pre nás fatálne. Chcem, teda prajem si, aby si divák z toho odniesol zamyslenie - zamyslenie o dobe, ktorá nás mladých núti takto starecky-vyprahnuto premýšľať.
Fanni Hostomská
Postava, ktorú hrám, bola zatiaľ najťažšia, s akou som sa stretla. Nie len pre vekový rozdiel, ktorý je medzi mnou a postavou, ale aj témami, skúsenosťami a trápeniami, ktoré prežila. Bolo to pre mňa ťažko uchopiteľné. Johana Lujza Heibergová je prvá herečka dánskeho kráľovského divadla, hviezda 2. polovice 19. storočia. Má asi 40 rokov, v pracovnom živote ju trápia intrigy, klebety a zlomyseľnosť pre jej židovský pôvod. V osobnom živote prežíva nenaplnený vzťah s manželom, ktorý je o 20 rokov starší a tiež dlhé a ťažké umieranie jej matky. Tento skúšobný proces bol veľmi náročný, asi pre každého z nás. Samotná hra je veľmi ťažká komorná dráma, osobne si myslím, že hlavne tá stredná generácia (40-nici) pozná problémy týchto postáv lepšie. Bolo pre nás náročné priblížiť si tieto pocity. K pozitívam patrí, že postava Johany (Jana) je veľmi vďačná, myslím herecky. Je výbušná aj racionálna, bystrá, má silné sklony k sarkazmu a k irónii, počas hry sa postupne otvára a ukazuje čoraz pestrejšie farby a aj horšie stránky svojej osobnosti. Umožňuje mi tak prežívať plejádu zaujímavých emócií a konaní. Napriek tomu, že je chladná, prázdna, racionálna a logická, sa v nej otvorí niečo, na čo už možno aj ona zabúdala počas tých rokoch, lebo ako sa hovorí - na štíte je človek sám. Nie je náhoda, že sa stretne práve s Andersenom. Tento neobyčajný, čarovný a zároveň čudácky spisovateľ v nej prebudí niečo, čo je asi aj dôležitejšie ako láska. A tak to cíti aj Andersen.
Kristof Melecsky
Bol som rád, keď som dostal možnosť hrať spolu s Fanni, Filipom a so Saškou, lebo pracujem s nimi veľmi rád. V dobrom kolektíve sa vždy pracuje ľahšie a bolo dobré aj to, že sme si vedeli navzájom pomáhať. Keďže som začal skúšať pred 2 týždňami pred premiérou, kvôli tomu, lebo bolo potrebné zastúpenie spolužiaka , bola to pre mňa veľká výzva. Chvalabohu spolužiaci mi veľmi pomohli a vďaka tomu sa dalo pracovať efektívne. Hrám postavu Johanna L. Heiberga, ktorý je veľmi uznávaný umelec v Dánsku. Napriek tomu ale už dlho netvoril nič nové, lebo sa bojí že by to nebolo dostatočne kvalitné. Fakt, že nič nepíše mu spôsobuje pocit vyhorenia. Žije podľa schémy, podľa ktorej treba ukázať iba peknú a dobrú formu pred spoločnosťou. Bolo to náročné hrať postavu, ktorá je pedantná, drží formu že všetko je v poriadku ale vo vnútri cíti že jeho život už nemá zmysel. Páči sa mi na ňom, že je veľmi inteligentný a vie veľmi záujmovo sformulovať vety, ironicky a dvojzmyselne, čo nevieme tak ľahko zachytiť, ale cítime že sa niečo skrýva za vetami. To že sa nevie a nechce zmeniť, vzdať sa foriem, šablón, s tým ja osobne sa neviem stotožniť. Bolo veľmi zaujímavé hľadať nuansi ako ukázať tie dva póly jeho charakteru. Dobre sa mi hrá táto rola, lebo ja ako herec môžem hľadať v sebe rôzne farby. Každá úloha je náročná a zaujímavá keď človek k tomu pristúpi s úctou a pokorou. Nebolo to inak ani v tejto hre.
Lea Šaryová scénografia
Úlohou scény bolo navodiť intímnu atmosféru bytu manželov Heibergovcov, cieľom bolo vytvoriť zmenšený útulný priestor, v ktorom sa odohrávali všetky scény, celá hra je zasadená do jednej miestnosti, ktorá sa dispozične nemení, mení sa len svetelne. scéna bola postavená na vyvýšenej platforme, ktorá predstavovala hlavný hrací priestor pre hercov. Scéna bola zariadená dobovým nábytkom, ktorý vykresľoval dobu, v ktorej bola hra napísaná.