Prieťahy v povoľovaní výstavby znižujú dostupnosť bývania v Bratislave

Zdroj: IUR

(pr) O zdĺhavých konaniach pri posudzovaní novej výstavby v hlavnom meste sa hovorí už roky. Mohlo by sa zdať, že je to problém developerov a stavbárov. V konečnom dôsledku však prieťahy obmedzujú dostupnosť bývania pre ľudí. Upozorňuje na to Inštitút urbánneho rozvoja (IUR), ktorý s tímom odborníkov pripravil dokument Ako zlepšiť povoľovanie výstavby v Bratislave. O problémoch a návrhoch na ich riešenie hovorí Juraj Suchánek, výkonný riaditeľ IUR.

Navrhujete zmeny povoľovacích procesov v Bratislave. Prečo sú potrebné, aké sú hlavné problémy súčasného nastavenia?

Ak by sme mali hlavný problém zhrnúť do jedného slova, odpoveď by bola: čas. Povoľovacie procesy a procesy získania jednotlivých stanovísk potrebných pre získanie povolenia sú v Bratislave neprimerane dlhé. Aj keď bežný človek si môže povedať, že je to problém developerov, opak je pravdou.

Týka sa to aj ľudí?

Aj tu platí, že čas sú peniaze a extrémne dlhé povoľovanie sa logicky premieta do vyšších cien bytov. A toto je už problém pre všetkých, ktorí si chcú kúpiť alebo prenajať byt. Nejednoznačný a neaktualizovaný územný plán, dlhý a nie vždy predvídateľný proces získania záväzného stanoviska a stavebné úrady vedené starostami pod tlakom ich voličov vytvárajú reťaz na seba nadväzujúcich problémov.

Zdroj: Matej Fabianek

Môžete vysvetliť nefunkčnosť systému na konkrétnom príklade?

Súčasný systém má viacero nefunkčných častí. Typickým príkladom sú záväzné stanoviská, ktoré vydáva Hlavné mesto SR Bratislava na základe stavebného zákona. Z dôvodu viacerých noviel stavebného zákona a súvisiacich vyhlášok sme dnes v situácii, keď nie je jednoznačné ani len to, či sa lehota 30 dní uplatňuje aj na záväzné stanoviská mesta. Stanoviská boli napríklad v roku 2018 vydané žiadateľovi v priemernom čase 170 dní. Proces spracovania žiadostí a vydávania stanovísk nebol dlhodobo riešený a až aktuálne vedenie magistrátu avizuje výraznú zmenu. Zlepšenie a sprehľadnenie tohto procesu prospeje mestu, stavebníkom aj bežným občanom.

Hovoríte o netransparentnosti. V čom spočíva?

Treba povedať, že súčasné vedenie magistrátu si uvedomuje zlé nastavenie uvedených procesov v minulosti a urobilo už viacero opatrení, ktoré by mali prispieť k zlepšeniu. S ohľadom na veľké množstvo stále nevybavených žiadostí z minulosti však bude možné posúdiť úspešnosť zavedených a ešte len pripravovaných zmien až s odstupom času.

Netransparentnosť vyplýva najmä z nejasnosti celého procesu. Väčšie projekty je potrebné konzultovať s mestom v skoršom štádiu prípravy. A už tu nie je úplne jasné, s kým konzultovať. Stavebníci dostávajú rôzne, niekedy aj protichodné informácie a z toho pramení ich frustrácia. Po podaní žiadosti o stanovisko k investičnému zámeru žiadatelia nevedia, či dostanú odpoveď za mesiac, pol roka, alebo či majú čakať aj rok. V závere minulého roka spustil magistrát rozhranie, prostredníctvom ktorého získajú žiadatelia informáciu, kde sa práve ich žiadosť nachádza. Nevedia však, cez aké oddelenia ešte len pôjde, respektíve koľko to bude trvať. Niektoré stanoviská sú vydané extrémne rýchlo, teda do mesiaca, pri iných čakajú žiadatelia aj rok.

Záväzné stanovisko mesta je len prvé povolenie. Nasledujú procesy EIA, územné a stavebné konanie. Aká je situácia tu?

Aj pri týchto konaniach je základným problémom čas. Jedna väčšia stavba si vyžaduje tri samostatné, po sebe idúce konania, aby bolo možné začať stavať. V každom konaní je okrem samotného projektu potrebné veľké množstvo rôznych stanovísk a vyjadrení. Niektoré stavebné úrady ich vyžadujú až takmer sto. Do procesu zároveň môže vstupovať aj verejnosť. Aj keď toto právo je, samozrejme, legitímne a dôležité, žiaľ, niekedy je zneužívané na zviditeľnenie politikov a fakticky sú podávané tie isté pripomienky v každom z konaní. Úrady sú takto zahltené a obštrukčné odvolania predlžujú aj celkový čas potrebný na povolenie stavby. Pri stavebných úradoch sa navyše vyskytuje systémový konflikt záujmov, do ktorého existujúca legislatíva postavila starostov mestských častí.

Ako sa s tým starostovia vyrovnávajú?

Ako štatutári stavebného úradu majú okrem iného dbať na zákonnosť a odbornosť rozhodnutí úradu, ako volení zástupcovia občanov sa však usilujú o plnenie politických sľubov. Výsledkom týchto protichodných požiadaviek býva nekonanie, alebo umelé predlžovanie konania pri niektorých stavbách. Je len na sile osobnosti starostov ako takýto konflikt dokážu zvládnuť. Pracovníci stavebných úradov navyše upozorňujú na potrebu ich lepšieho priebežného vzdelávania, ako aj dostatočnej personálnej kapacity stavebných úradov.

Pri niektorých projektoch sa celý proces povoľovania naťahuje dlhé roky. Stretli ste sa s tým, že to napriek zákonným lehotám môže trvať dokonca až osem rokov?

Áno, žiaľ aj takéto extrémne dlhé lehoty sú realitou. Jednotlivé projekty prechádzajú viacerými volebnými obdobiami, musia reagovať na meniace sa požiadavky a často sa ku koncu povoľovacieho procesu stane, že sú už morálne zastarané a vyžadujú zmeny. V konečnom dôsledku to pre občana znamená drahší byt, keď sa v jeho cene odrazia náklady za roky príprav.

Kde vidíte riešenie?

Riešením mnohých z uvedených problémov by bolo prijatie nového „stavebného zákona“. Aj keď sa zákon odborne pripravoval celé volebné obdobie, jeho schválenie už nie je reálne. Malo by sa však stať jednou z priorít budúcej vlády.

Vy ste sa rozhodli už teraz pripraviť návrhy na zlepšenie.

V Inštitúte urbánneho rozvoja sa od vzniku usilujeme o transparentné prostredie v oblasti plánovania a povoľovania výstavby. Hľadáme konkrétne spôsoby, kde sa dá existujúci systém zlepšiť. V niektorých prípadoch sú to úpravy interných postupov, v iných prípadoch aktívne vstupujeme aj do prípravy a úpravy legislatívy. V roku 2017 bola zverejnená výzva na predkladanie projektov v rámci operačného programu efektívna verejná správa zameraná na zlepšenie verejných politík. Využili sme túto možnosť, získali podporu pre náš projekt a aj vďaka tomu sa môžeme tejto téme venovať ešte hlbšie a dôkladnejšie.

Môžete zhrnúť základné princípy návrhu?

V oblasti územného plánovania je to priebežne aktualizovaný územný plán s jasne stanovenými postupmi na jeho udržiavanie v aktuálnom stave. Teda zmeniť súčasnú prax zmien realizovaných ad hoc na systematické udržiavanie územného plánu tak, aby bol aktuálny a adekvátny. V tomto procese nie je možné vynechať verejnosť, práve územné plánovanie je najlepším priestorom na aktívny vstup do plánovania „svojho“ mesta. Pri záväzných stanoviskách rovnako navrhujeme jasné a transparentné postupy, ktoré umožnia kvalitné posudzovanie žiadostí. V spojení s ich elektronickým podávaním a spracovaním môžu reálne skrátiť lehoty na 30 až 60 dní. V rámci projektu sme sa aktívne zúčastnili aj na príprave nového zákona o územnom plánovaní a zákona o výstavbe. Sme presvedčení, že práve nová legislatíva má potenciál zlepšiť súčasný stav.

Práve elektronické podávanie žiadostí už magistrát pripravuje. Ako to môže pomôcť?

Súčasné vedenie spracovalo internú analýzu vydávania stanovísk a zistili, že takmer 40 percent času na spracovanie stanoviska sa stráca už len pri presune dokumentácie medzi jednotlivými oddeleniami. Elektronickým podávaním a spracovaním je možné čas potrebný dnes na presuny skrátiť na nulu. Elektronizácia celého procesu navyše umožňuje ľahkú sledovateľnosť a lepšie riadenie celého procesu riadiacimi pracovníkmi. V neposlednom rade bude mať pozitívne ekologické vplyvy vynechaním množstva papierovej dokumentácie.