• Aktuality
  • 19.06.2019 11:11

Kalamita komárov: Odborník prezrádza zaujímavosti, ktoré ste asi nevedeli

0 0
Tomáš Derka
Zdroj: ArchívT. D.

Komáre sú v Bratislave momentálne asi témou číslo jeden. Magistrát sa chystá pre ich veľký počet monitorovať ich liahniská, kde by ekologicky vhodným prípravkom zlikvidoval ich larvy. Má to však ešte význam? K téme komáre sme oslovili docenta Tomáša Derku, spoluatora a koordinátora projektu Monitoring liahnisk komárov v Bratislavskom samosprávnom kraji, vedúceho Katedry ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, ktorý sa venuje ekológii vodných tokov a vodnému hmyzu

Tomášovi Derkovi učarovalo povodie Moravy natoľko, že sa presťahoval do Vysokej pri Morave, teda obci, ktorú v súčasnosti sužuje invázia komárov asi najviac. Patrí medzi tých odborníkov, ktorí presviedčali kompetentných, že treba ísť podľa rakúskeho vzoru biologickej regulácie komárov a zanechať chémiu. Teda prejsť na model ničenia lariev komárov ešte v ich liahniskách baktériami, čo sa v Bratislave túto sezónu včas aplikovať nestihlo. Zaujímalo nás, či má takýto zásah tento rok ešte význam, keďže milióny komárov sú už vyliahnuté. "Význam to môže mať, ak budú na to vytvorené vhodné podmienky. To ale zistí iba poriadny monitoring. Záplavy sa môžu opakovať, a teda aj kalamitné výskyty komárov. Záleží teda od počasia a prietokov v Dunaji a Morave. Ale samozrejme, nemusia, tak ako neboli komáre od r. 2014," vysvetlil nám docent Derka s tým, že komáre sa vyskytujú od jari do jesene v závislosti od počasia, vodných hladín.

Uznávaný odborník sa na sociálnej sieti vyjadril aj k situácii, ktorá momentálne nastala v Bratislave a najmä v okolitých obciach v povodí Moravy. "Po šiestich rokoch máme pár dní v dedine (Vysoká pri Morave - poznámka redakcie) s komármi peklo a vášne sú vybičované. Takže zopár faktov. Kto je vinník? Samozrejme, zvýšená hladina rieky Morava a vytrvalé májové dažde, ktoré vytvorili ideálne podmienky na rozmnožovanie komárov. O postreky proti komárom sa starala v minulých rokoch župa. V kompetencii to síce majú obce, ale v Bratislavskom kraji to prevzala župa, s výnimkou katastra Bratislavy. Prečo to prebrala u nás župa? Nuž postreky sú biznis a aj v ostatných suchých rokoch, keď sme komáre skoro nevideli, postrekovacie firmy fakturovali župe každoročne skoro milión eur. Aká bola motivácia vedenia župy míňať obrovské peniaze na komáre, ktoré neboli, si môžeme iba domýšľať. Podobná situácia bola v Bratislave za minulého vedenia. Postrekovali sa dospelce komárov, zvyčajne látkou kontakt, ktorej účinnou zložkou je cypermetrín. Postreky cypermetrínom sa nepoužívajú ani v Rakúsku, ani v Česku z viacerých dôvodov. Jeden je ten, že zabíja všetok hmyz, vrátane toho užitočného ako včely a iné opeľovače, ďalší dôvod je, že je vysoko toxický pre vodné organizmy (preto je zakázané aplikovať ho letecky, čo sa u nás v r. 2013 robilo), ale najdôležitejší dôvod sú zdravotné riziká pre človeka. A pre ne sa napríklad mesto Bratislava, kde to má na starosti Andrej Kovarik..., postrekom cypermetrínom bráni," vysvetlil Derka.

V katastroch obcí v povodí Moravy na Záhorí i mestských častiach Bratislavy dosiahol výskyt komárov vysoký až kalamitný charakter. Informuje o tom Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Bratislave na základe prieskumu, ktorý realizoval v katastroch obcí a mestských častí. Niektoré samosprávy už avizujú postreky.

Uznávaný ​odborník priblížil i to, kde podľa neho nastal problém v obciach na Záhorí, ktoré spadajú pod Bratislavský samosprávny kraj. "Komáre sú kompetencia obcí, úplne rovnako ako napr. deratizácia. Postup je taký, že starosta musí osloviť Úrad verejného zdravotníctva s tým, že je kalamita a ten musí dať výnimku na postreky cypermetrínom, a to iba v intraviláne. Problém je, že nikde nie je napísané, kedy je kalamita. V zahraničí nejaké pravidlá sú, u nás nie. Niekomu sa zdajú príliš tri štípance, inému možno nevadí ani 30. Chyba župy je, že starostov navykli, že sa o komáre nemusia starať, všetko sa vyrieši hore na župe alebo na úrade vlády. Nové vedenie župy v tejto praxi pokračovalo, ale má jedno plus. Chce používať metódu, akú používajú Rakúšania na druhej strane Moravy už viacero rokov. A to je aplikácia prípravkov s účinnou látkou Bti, čo je bielkovina z baktérie, ktorú keď zožerie larva komára, tak zahynie. Bti je pre človeka úplne neškodná látka, môže sa používať napríklad v nádržiach na pitnú vodu. Vo vode zabíja iba larvy komárov, pre iné organizmy je neškodná. Bti sa aplikuje do miest, kde sa vyvíjajú larvy komárov, čo sú rôzne stojaté vody. Keď sa to robí dobre, dospelé komáre sa ani nevyvinú. Samozrejme, nejaké komáre vždy budú, ale nie tak veľa, ako máme teraz. Ale ani v Rakúsku sa Bti neaplikuje v rezerváciách, ani u nás sa nebude používať v Hornom a Dolnom lese. Cez rieku máme lesy na rakúskej strane, ak sa nepostrekuje ani tam, tak máme smolu, lebo komáre cez rieku poľahky preletia a my sa tu môžeme cypermetrínom aj oblievať, komáre na dvore pozabíjame, ale na druhý deň sú tu zas. V Rakúsku biologická regulácia pomocou Bti funguje. Je na to vytvorené združenie obcí, ktoré sa na to celé skladajú, ročne ich to vyjde zhruba 300-tisíc eur, záleží, aký je rok, koľko treba striekať. V rámci toho celoročne platia jedného odborníka, ktorý celú sezónu sleduje liahniská komárov a rozhoduje, kedy treba zasiahnuť. Okrem toho tam fungujú dobrovoľníci, ktorí pomáhajú s monitoringom a postrekmi. Keď je územie s larvami komárov rozsiahle, používajú helikoptéru. Faktúry platia obce podľa toho, akú plochu ošetrili v ich katastri. Kľúčový je práve monitoring. Bez neho to nejde a treba ho platiť, či je suchý rok bez komárov alebo mokrý ako teraz. Je to ako zimná údržba ciest. Môžeme dúfať, že nenasneží a my ušetríme, ale v našich klimatických podmienkach je zodpovednejšie zazmluvniť firmu a platiť jej za zimnú pohotovosť. Toto župa podcenila, pretože nechcela dať peniaze na poriadny monitoring. Takže namiesto poriadneho systému, ako majú v Rakúsku, vyrobili zasa taký slovenský nepodarok, ktorý nemôže fungovať. Napríklad odborníčka, ktorú na to majú zazmluvnenú, to robí iba po pracovnej dobe v inom zamestnaní, hoci v situácii, ako máme teraz, by mala byť v teréne od rána do večera. Šetrenie na nesprávnom mieste. Na postreky je zamluvnená firma, tú však treba aj kontrolovať, či bola aplikácia účinná. Každú jednu mláku s komármi. Bez toho to nefunguje. Ja si myslím, že je lepší systém s miestnymi postrekovačmi. Určite sú viac motivovaní ako nejakí pracovníci, ktorí bývajú niekde úplne inde. Však odflákali by ste robotu, keby tie komáre, čo ste mali zlikvidovať, štípali aj vás? Mimochodom, zamluvnená firma bola aj vlani a striekať chceli, hoci bolo sucho a komáre nikde. Našťastie im tento pokus o podvod neprešiel, hoci motivovali starostov, ktorí telefonovali na župu a žiadali postreky... Župa ušetrila aspoň 120 tisíc, ktoré mali byť vystriekané do vzduchu, teda vlastne do vody... Aby som to uzavrel, tento rok pokus s biologickou reguláciou zatiaľ nevyšiel. Nie preto, že je to zlá metóda, ale preto, že z rozhodnutia kompetentných ľudí na župe bol celý systém spackaný a znefunkčnený. Inak, nemyslím, že to mysleli zle, iba zle vyhodnotili riziká. Môj pocit je, že sa snažia spravovať naše peniaze lepšie ako minulé vedenie, len teraz to so šetrnosťou prehnali. Snáď sa poučia a do budúcnosti to bude lepšie. Taraz máme iba dve možnosti. Vydržať, kým komáre skapú prirodzenou smrťou (v tom sú zahrnuté aj lastovičky a naše ruky), čo trvá asi mesiac alebo kto chce postreky cypermetrínom, tlačiť na starostu, aby vybavil výnimku, firmu a zaplatil ich z obecného rozpočtu. Ak sa to stane, odporúčam sa na pár dní odsťahovať, než sa cypermetrín na slnku rozloží," napísal na sociálnu sieť Derka.

Podobná situácia ako na župe nastala i v samotnej Bratislave, písali sme o tom tu:

AKTUALIZOVANÉ Bratislavský primátor Matúš Vallo dnes zverejnil svoje stanovisko k premnoženiu komárov, ktoré v týchto horúcich dňoch najmä po večeroch štípu a pijú krv väčšine obyvateľov nášho hlavného mesta. Magistrát sa rozhodol pre biologické prípravky, nakoľko chemické postreky pokladá za škodlivé látky pre prírodu, zvieratá, ale v konečnom dôsledku aj pre samotných ľudí...

​Čo ste o komároch asi nevedeli

Docent Derka v roku 2013 publikoval aj popularizačný článok o komároch, kde priblížil zaujímavosti zo života tohto hmyzu širokej verejnosti. Z článku vyberáme (text je krátený). "Na svete je známych asi 3 500 druhov komárov, u nás je to asi 50 druhov. Z nich je tzv. kalamitných, teda tých, čo sa masovo roja po záplavách na Dunaji a Morave, iba niekoľko. Najdôležitejší z nich je druh Aedes vexans, ktorý predstavuje až 50 percent jedincov kalamitných komárov. Ochlerotatus sticticus tvorí 30-40 percent a Aedes cinereus okolo 10 percent jedincov. Posledný sa množí hlavne v mlákach na lúkach, ktoré ostanú po ústupe záplavy.

Ako vzniká komária kalamita? Komáre patria medzi hmyz s úplnou premenou. Majú štyri vývinové štádiá: vajíčko, larva, kukla, imágo. Samičky väčšiny druhov komárov sa potrebujú napiť krvi, pretože pre vývin vajíčok potrebujú bielkoviny, ktoré získajú pri cicaní krvi. Mimochodom, krv cicajú iba samičky, samčeky sú vegetariáni. Podľa spôsobu a miesta kladenia vajíčok rozlišujeme dve skupiny komárov. Do prvej skupiny patria komáre, ktorých samičky kladú vajíčka na povrch vodnej hladiny. Tie neznášajú vysychanie. Liahnu sa v mlákach, jazierkach či sudoch na záhradách. Niektorým druhom stačí na vývin vajíčok a lariev odhodená plechovka alebo pneumatika, v ktorej sa drží voda. To sú tie komáre, ktoré nás štípu počas vlhkých liet v Karpatoch. U druhej skupiny, kam patria spomínané kalamitné druhy, samička kladie vajíčka na povrch pôdy, do malých priehlbín s vysokou vlhkosťou, ktorá ich chráni pred úplným vyschnutím. Miesta kladenia vajíčok sa nachádzajú v blízkosti riek. Nakladené vajíčka prežijú aj niekoľko rokov, napríklad u Aedes vexans najmenej šesť. Tu čakajú na svoju príležitosť. V suchých rokoch ju dostanú máloktoré, štípu nás najmä komáre z prvej skupiny. Až keď príde záplava, vajíčka sa dostanú do vody, kde sa spustí embryonálny vývin, trvajúci podľa teploty 2 až 7 dní. Kalamita sa blíži. Z vajíčka sa liahnu larvy. Larvy dýchajú vzdušný kyslík. Preto ich nachádzame prichytené na povrchovej blanke vodnej hladiny. Odtiaľ vystrkujú na vzduch dýchaciu trubičku (sifo) alebo dva dýchacie otvory. Tieto otvory majú na ôsmom článku bruška, takže môžeme smelo tvrdiť, že dýchajú zadkom. Keďže dýchajú atmosférický kyslík, nezáleží im na jeho obsahu vo vode. Preto môžu obývať aj vody s veľmi nízkym až nulovým obsahom kyslíka, napríklad spomínané dutiny v stromoch s množstvom hnijúceho lístia.

Dĺžka vývinu lariev veľmi závisí od teploty vody. Pri vyšších teplotách trvá zvyčajne okolo týždňa. Ak je voda chladná, vývin sa predlžuje. Larvy sa štyrikrát zvliekajú. Po štvrtom zvliekaní vzniká kukla, ktorá sa pasívne vznáša vo vode. Toto štádium trvá okolo dvoch dní, opäť záleží na teplote vody. Z kukly sa na hladine liahnu dospelé komáre. Ukrývajú sa na vlhkých, tienistých miestach. Komáre sa pária počas letu. Po párení sa v samičkách prebudí krvilačnosť. Aby našli hostiteľa, dokážu samičky spomínaných kalamitných druhov zaletieť aj viac ako 10 km od miesta liahnutia. U iných druhov zaletia „iba“ 5 km. Samička cicia krv jednu až tri minúty. Ak ju pritom vyrušíme, cicia znova na inom hostiteľovi. Samičky zvyčajne cicajú niekoľkokrát, a to na rôznych živočíchoch, od žiab cez vtáky až po cicavce. Mnohé druhy sú potravní špecialisti, cicajú napríklad iba na vtákoch. Doba trávenia krvi a vývinu vajíčok opäť závisí od teploty, zvyčajne sú to dva až sedem dní. Po dozretí vajíčok samičky hľadajú vhodné miesta na ich kladenie.

Keď si to zrátame, kalamitné komáre potrebujú na svoj vývin minimálne 11 -- 14 dní. Komáre sa však vyvíjajú iba v stojatých vodách. Pri záplavách, keď sú miesta s vajíčkami zaplavené prúdiacou vodou, je veľká časť znášky odplavená. Preto je prvá kalamita zvyčajne miernejšia. Až z vajíčok nakladených samičkami z prvej kalamity prichádza tzv. veľká kalamita. Nemusí to tak byť v prípade, ak vajíčka neboli vyplavené. Pri mierne zdvihnutej hladine, keď sa vajíčka dostanú do vody (napr. vďaka  zvýšenej hladine podzemnej vody, ktorá sa dostane na povrch), môže byť zlá už prvá kalamita. Komáre majú buď jednu (hlavne vzácne jarné druhy), alebo viac generácií potomstva ročne (kalamitné druhy). Prezimujú ako vajíčka alebo dospelé samičky.

Komáre, okrem toho, že vedia potrápiť štípaním, prenášajú aj množstvo patogénov a parazitov, ako sú vírusy, baktérie, prvoky a helmintózy, ktoré spôsobujú mnohé ochorenia. Našťastie, smrteľne nebezpečné choroby u nás neprenášajú. Zato z globálneho pohľadu sú to najnebezpečnejšie živočíchy. Žiadne hady, pavúky či veľké šelmy. Najviac ľudí zabijú komáre. V tropických a subtropických oblastiach ohrozujú viac ako tri miliardy ľudí.

Všetci sa asi zhodneme na tom, že bez komárov by bol svet príjemnejší a bezpečnejší. Komáre však do nášho prostredia patria, vyhubiť ich jednoducho nejde. Máme na výber: buď zachováme pekné a cenné prírodné prostredie, kde sa v mokradiach množia aj komáre, (napríklad v nive Moravy), alebo toto prostredie úplne zničíme reguláciami a melioráciami, čím zlikvidujeme väčšinu komárích liahnisk. Spolu s nimi zničíme aj cenné biotopy pre množstvo iných živočíchov a rastlín. Keď nebudú mokrade s komármi, nebudú ani žaby, ryby, vodné vtáky... Po príklady netreba chodiť ďaleko, stačí sa pozrieť na nivu Váhu na strednom Považí."

(ms)

 


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.