SERIÁL: ZABIJÚ NÁS ODPADY? 2.ČASŤ Kde končí reštauračný a kuchynský odpad?
Zdroj: 1001 GROUP
Slovensko je dlhodobo Európskou úniou upozorňované na zlý stav nášho odpadového hospodárstva. V roku 2011 sme mali podľa EÚ začať riešiť aj reštauračné a kuchynské odpady a potravinárske odpady predajných reťazcov. Tieto odpady u nás končia len na skládkach (či už oficiálnych, alebo čiernych), ktorými je naša krajina už celoeurópsky povestná. (pr)
Aj keď sme na splnenie nariadení EÚ o recyklácii odpadov dostali na určitý čas výnimku, nič pre zlepšenie nerobíme. Do roku 2020 by sme mali recyklovať minimálne 50 % odpadov. Už dnes je zrejmé, že tento termín nestíhame. Ak bude u nás vykonaná hĺbková kontrola z EÚ, neobstojíme a budeme opäť platiť pokuty. Samozrejme, z našich daní!
Neplníme ciele ani termín
Slovensko v roku 2016 recyklovalo 23 % komunálneho odpadu, 65 % komunálneho odpadu skládkovalo a zvyšok sa spálil. Ministerstvo životného prostredia už priznalo, že k splneniu cieľa recyklácie v podobe spomínaných 50 % do roku 2020 máme poriadne ďaleko. Navyše, v roku 2018 Európsky parlament schválil nový cieľ recyklácie pre rok 2030, a to vo výške 60 %! Okrem toho, naše štatistické údaje o recyklácii boli rozporuplné a museli byť preskúmané komisiou EÚ. To na nás vôbec nevrhá dobré svetlo. V dôsledku nepodávania kompletných a pravdivých informácií Štatistickému úradu SR zo strany producentov, zvozcov a spracovateľov odpadu nie je ani možné sa dozvedieť, aký je skutočný stav slovenského odpadového hospodárstva.
Zvyšky jedál ako časovaná bomba
Jednou z najpálčivejších oblastí v celej tejto problematike je téma nakladania a spracovania odpadu z reštaurácií, jedální a nákupných centier, tzv. potravinárskeho odpadu. Až 45 % všetkého odpadu tvorí práve bio odpad. Napadlo vám niekedy, kde asi tento odpad na Slovensku končí? Neexistuje k tomu regulácia, kontrola, ani štatistika! Pritom práve bio odpad je „vďaka“ nášmu konzumného spôsobu života najrýchlejšie rastúca položka. Napriek tomu je to téma obchádzaná, odkladaná a neriešená. Je to doslova časovaná bomba s blížiacou sa eko katastrofou, nakoľko je tento odpad zatiaľ len umelo SKLÁDKOVANÝ, ale nie LIKVIDOVANÝ. Vplyvom poveternostných podmienok a času pomaly vsakuje do pôdy a spodných vôd. Nemusíte byť práve odborník, aby ste si vedeli predstaviť, aké to asi môže mať dôsledky...
Riešením sú bioenergetické komplexy
V iných európskych štátoch už roky fungujú bioenergetické komplexy ako jediný účinný a ekologický spôsob riešenia bio odpadu. Bioenergetický komplex, laicky povedané, je niečo viac ako bioplynová stanica. Je to zariadenie, ktoré rieši biologicky rozložiteľné odpady (reštauračné, potravinárske, pokosy a pod.) formou uzatvoreného cyklu anaeróbnej fermentácie a následného komplexného recyklačného spracovania. Pridanou hodnotou je finálny produkt – plyn, ktorý je následne ďalej kompletne použiteľný. U nás sú bioenergetické komplexy veľkou neznámou, no zvyšok Európy ich bežne a veľmi efektívne využíva.
Bratislava ako hlavné mesto tvorí najväčšie množstvo spomínaného bio odpadu. Stále ho len skládkujeme, čo má mimoriadne škodlivý vplyv na životné prostredie. Akútna potreba bioenergetického komplexu pre hlavné mesto je konečným riešením, pokiaľ si nechceme úplne zlikvidovať prírodu a spodné vody.
Ako vlastne bioenergetický komplex na spracovanie reštauračného a jedálenského odpadu funguje? Dozviete sa v ďalšom pokračovaní nášho seriálu.
foto: Bioenergetický komplex, Viedeň, Rakúsko
SERIÁL: ZABIJÚ NÁS ODPADY? 1.ČASŤ
Odpady riešili ľudia už v staroveku. Možno aj zodpovednejšie ako my dnes. Zamorenie prírody a zničujúce znečistenie oceánov je reálna hrozba, ktorej čelíme. Ako sa o odpady (ne)stará Slovensko a naše hlavné mesto? Dozviete sa v našom seriáli. (pr)