Zdroj: 1001 GROUP
Odpady riešili ľudia už v staroveku. Možno aj zodpovednejšie ako my dnes. Zamorenie prírody a zničujúce znečistenie oceánov je reálna hrozba, ktorej čelíme. Ako sa o odpady (ne)stará Slovensko a naše hlavné mesto? Dozviete sa v našom seriáli. (pr)
Archeológovia vedia potvrdiť, že v Mezopotámii, Egypte, neskôr v Rímskej ríši aj Grécku riadne riešili odpady. Už v staroveku totiž ľudia vedeli, že v prípade, ak sa odpadmi nebudú zaoberať, nastanú epidémie veľkých rozsahov. Zároveň je známe, že veľkú časť svojich odpadov dokázali aj zhodnotiť.
Stredoveké kultúry pozabudli na skúsenosti zo staroveku a ich zanechávanie odpadov na miestach vzniku a znečisťovanie svojho životného prostredia malo za následok choroby a ničivé epidémie.
Časom sa druhy odpadov výrazne menili a ľudstvo si, bohužiaľ, až príliš neskoro uvedomilo, že uskladňovanie kompletných odpadov na skládky má devastačný vplyv na životné prostredie. Až v 19. storočí sa postupne začali riešiť zberne kovov, skla a papiera.
Vzdelávanie je alfa a omega
V predchádzajúcom režime na Slovensku boli deti v školách vedené k tomu, aby sa podieľali na triedenom zbere odpadov a ľudia boli informovaní, z akého dôvodu a akým spôsobom je treba s odpadmi nakladať. Po zmene režimu sa, pravdepodobne z dôvodu veľkých zmien v našej spoločnosti, nakladanie s odpadmi dostalo úplne do úzadia. Na náš trh sa zároveň ale začali dovážať rôzne druhy tovarov v plastových a iných obaloch, na ktoré prechádzali postupne aj naši výrobcovia, ale absolútne na ne nebolo pripravené naše odpadové hospodárstvo.
Slovensko zaspalo, sme úplne na chvoste
Už v roku 2011 bolo jasné, že Slovensko nespĺňa ani zďaleka predpisy stanovené Európskou úniou na zhodnocovanie odpadov a na rozsah skládok odpadov. V súčasnosti sme na samom chvoste odpadových hospodárstiev v Európe a náš čas na preukázanie splnenia stanovených kritérií sa kráti!
Ako je možné, že až teraz sa tomuto problému začíname venovať vo väčšej miere? Prečo Slovensko doteraz spalo? Tak trochu to pripomína postup z čias socializmu, keď bolo potrebné splniť úlohy “päťročnice”, a tak sa začali na 200 a viac percent plniť až tesne pred jej koncom.
Severské krajiny najlepším príkladom pre ostatných
Pozrime sa napríklad na Nórsko. Táto krajina má veľmi prísne a jasné podmienky na nakladanie a recykláciu odpadov stanovené legislatívou. Samotní obyvatelia presadzujú maximálnu pozornosť nakladaniu s odpadmi. Vzdelávanie, a to už od predškolského veku, vedie ľudí k tomu, že si VÁŽIA prírodu. Pristupovať k zberu, triedeniu a recyklácii odpadov ZODPOVEDNE je pre nich samozrejmosťou. Čo je výsledkom takéhoto prístupu?
Nórsko má celoplošný rozsah recyklácie odpadov viac ako 80 %. Je dosiahnutý od samotného zodpovedného triedenia odpadov už jeho producentmi, cez jeho organizovaný zvoz až po recykláciu. Recyklačné prevádzky používajú špičkovú spracovateľskú technológiu.
V Nórsku sa odvádza aj “enviromentálna daň”, ktorá je závislá od dosiahnutej miery recyklácie. Producenti odpadov, ktorí dosahujú podiel recyklácie nad 95 %, sú od platenia tejto dane oslobodení. Nie je to na zamyslenie?
O tom, ako je na tom s recykláciou naše hlavné mesto a ako by Bratislave mohol výrazne pomôcť bio energetický komplex, sa dozviete v ďalšom článku nášho seriálu už o dva týždne.
(foto: Bioplynová stanica, dávkovač hmoty, Hicken, Nemecko)