Zdroj: TASR - František Iván
Veľký rozruch vyvolal v posledných dňoch incident, ktorý sa odohral v bratislavskej Vrakuni. Učiteľka omylom odoslala správu mamičke Gabike, v ktorej ju označila za Cigaňu. Aká je však slovenská realita? Vyjadrite sa v našej ankete.
"Cigane som napísala, že malá nedostane dnes obed," prečítala si Gabika Botlóová správu od učiteľky materskej školy, ktorú navštevovala jej dcérka. Učiteľka správu písala niekomu inému, no keďže mala na mysli Gabiku, správu omylom odoslala jej. Následne sa šokovanej mamičke ospravedlňovala, no čo sa stalo, sa nijako vymazať nedá. Keď sa prípad dostal na verejnosť, vyvolal obrovské množstvo zväčša pobúrených reakcií (na fotografii, ktorá je iba ilustračná a s naším prípadom nemá súvislosť, sú prváčikovia v základnej škole v Sečovciach).
Viac si môžete prečítať TU:
V prípade škôlky vo Vrakuni nevieme, čo učiteľku k jej konaniu viedlo, keďže materská škola Kaméliová sa k incidentu nevyjadrila. Možno ide len o chvíľkové zlyhanie, ktoré neodráža jej skutočný postoj, no veľmi znepokojujúci je iný fakt. Podľa prieskumu agentúry Focus, ktorý sa realizoval na vzorke 705 učiteľov druhého stupňa základných škôl, má až sedem percent z nich predispozíciu k pravicovo-extrémistickej politike. Je to síce o šesť percentuálnych bodov menej, ako je zastúpenie takýchto ľudí v bežnej populácii Slovenska (13 percent) a ide o jasnú menšinu, ale učitelia majú v rukách výchovu našich detí.
Pri prieskume bola použitá metodika Derex Indexu, teda dopyt po pravicovom extrémizme. Je vypočítaný z 29 výskumných otázok a rozdelený do štyroch oblastí, a to predsudky a sociálny šovinizmus, anti-establišmentové nálady, pravicové hodnotové orientácie a obavy a nedôvera a pesimizmus.
"Prieskum okrem toho, že mapuje situáciu medzi učiteľmi, zároveň ponúka pohľad aj na dospelú populáciu Slovenska, a tak sa výsledky dajú medzi sebou navzájom porovnať. To nám umožňuje posudzovať namerané čísla v širšom kontexte celého Slovenska a ukázať vplyv sociálnych, politických a psychologických faktorov na šírenie nebezpečných tendencií potierajúcich demokratické ústavné zriadenie," vysvetlil Martin Slosiarik z agentúry Focus.
Prieskum v prvej oblasti mapoval protiimigrantské nálady, podporu pre obmedzenie imigrácie do krajiny, vplyv migrantov na ekonomiku a kultúrny život krajiny, názory na homosexuálov. Z prieskumu vyplýva, že 58 percent učiteľov nepodlieha extrémnym predsudkom a sociálnemu šovinizmu. "Deti a mladých ľudí by mali učiť pedagógovia, ktorí sú odolní voči jednoduchým riešeniam, ktoré ponúkajú extrémistické hnutia. Nie je tajomstvom, že aj na slovenských školách nájdeme učiteľov s extrémistickými predsudkami. O to dôležitejšie je, aby sme ukazovali pedagogické osobnosti, ktoré si nadovšetko ctia pravdu, spravodlivosť a slobodu," poznamenal zakladateľ Komenského inštitútu Juraj Hipš.
Čo sa týka miery výraznej nedôvery voči existujúcemu establišmentu a systémovým demokratickým inštitúciám, vyjadrilo ju len 16 percent učiteľov. V bežnej populácii SR to bolo 28 percent. Rozdiel medzi učiteľmi a populáciou sa prejavil aj v potrebe ochranárskeho štátu, spoločenského poriadku založeného na silnom štáte, poslušnosti, tradíciách a viere. V priemere niečo viac ako tretina (34 percent) učiteľov prejavila takúto hodnotovú orientáciu, čo je viac ako je zastúpenie takýchto ľudí v bežnej populácii SR (23 percent). Silnú subjektívnu nespokojnosť, nedôveru a obavy vyjadrilo 13 percent opýtaných, v bežnej populácii SR to bolo 21 percent.
Len sedem percent opýtaných učiteľov možno podľa prieskumu zaradiť do skupiny s predispozíciou k pravicovo-extrémistickej politickej orientácii. Tento údaj podľa Hipša poukazuje na živnú pôdu pre šírenie extrémistických nálad aj medzi ľuďmi, ktorí by seba samých nikdy neoznačili za extrémistov, ale na druhej strane nemusia byť voči šíreniu takýchto nálad imúnni. "Je nesmierne dôležité, kto učí naše deti. Týmto ľuďom zverujeme obrovskú moc a preto je nevyhnutné, aby pedagógmi boli ľudia so silným demokratickým zmýšľaním a ochotou vždy stáť na strane spravodlivosti a slobody. Takýchto učiteľov by sme mali verejne oceňovať a podporiť," dodal Hipš.
(ms, tasr)