Keby mali v Ríme dynamit, Rím by asi nebol

Náš staručký učiteľ dejepisu nám hlboko za komunizmu tíško v kúte vravel, že svet sa vyvíja tak ako ide, lebo nižšia kultúra je vždy odolnejšia a preto vyhráva nad kultúrou prejemnenou, vyššou.

Za jeden z príkladov nám dal Rím a ilustroval svoje tvrdenie poukazom na to, že víťazi nad Rímom potrebovali ešte tisíc rokov, aby v renesancii objavili ako novinky to, čo radoví Rimania vnímali ako každodennú samozrejmosť. S tým rozdielom, že v renesancii menej dbali na hygienu. No... nižšia kultúra.

Som preto rád, že dynamit vynašiel a v Bratislave začal masovo vyrábať švédsky podnikateľ Alfréd Nobel až na prelome dvadsiateho storočia. Keby bol Švéd Nobel žil v roku 300 po Kristovi v Ríme, dnes by Rím už nebol.

V centre Večného mesta je napríklad pekný rovný pľac s dostatočnou rozlohou pre moderný futbalový štadión. Po Nobelovi a v Bratislave by tam ten štadión stál. V Ríme tam zavadzia Coloseum. Neďaleko je Forum Romanum. Nejaké zvyšky múrov, na ktoré sa nenašiel dynamit, a čo najhoršie, po páde Ríma nemali ani buldozéry a pásové traktory. My by sme tam už mali Supper Bigger Pressburg Istropolis Aupark Avion Tokyo Yokohama Bizňis Cenťer (nech dáme najavo aj lásku k ruskému dubisku), najdlhšie bizniscentrum na svete, kde by sa požičiavali elektronické motorky.

Zo starej Petržalky sa podarilo zachovať dve budovy. Jedna je pamiatkovo chránená, druhá skoro zbúraná. Pokrok výstavníctva pokračuje. Dynamit z Bratislavy a traktory z ruských stepí pripravujú peknú zelenú plochu ako stavenisko. Na ktoré položia svoje rovnostranné krabice architekti, ktorí tiež nepatria k porazenej rímskej kultúre, ale len k víťazom. Vybrali ich rovnakí architekti. Ďalší zbúrajú promenádu aj s budovami, ktoré pre tri generácie Bratislavčanov boli randiacim miestom, enklávou, kam nevtrhli ani štricáci z neďalekého Cukrmandlu. Museli prísť architekti a investori. Ďalší zbúrajú starý Siemens, Kablo, Matador, v Bratislave predsa nežili pomocní robotníci, ale kvalifikovaní remeselní majstri - vyššia kultúra, treba ju vygumovať.

Zdá sa, že na rozvoji mesta sa podieľajú len dve spoločnosti, ochotné obetovať investovaný čas i peniaze pre pamiatku na mesto, kde žijú - jeden to urobil pri Predstaničnom námestí, druhý je ochotný vzdať sa Könyökiho domu. Ostatní patria k víťazným, teda nižším, kultúram.

Gustav Bartovic