Slušnosť patrí k ochrane prírody, týka sa to všetkých

Ochranári nepokladajú súčasné hospodárenie v lužných lesoch za úplné naplnenie ich predstáv, rešpektujú však potreby a postupy odborných správcov lesa.

Vyhlásil to predseda Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia Tomáš Kušík k problému, o ktorom sme informovali v minulom čísle. Išlo o to, že na popud neznámych občanov mestská polícia obmedzovala lesných pracovníkov v regulárnej ťažbe dreva v Pečnianskom lese. T. Kušík zároveň povedal „Najlogickejšie a ľudsky slušné by bolo, keby sa občania boli spýtali priamo drevorubačov, o čo ide.“ Pripustil, že ani občania a ani polícia bez náležitého dôvodu a patričného dokumentu nemajú právo nikomu prekážať v práci.

Na druhej strane pokladá tento incident za potvrdenie rastu občianskej uvedomelosti, pokiaľ ide o ochranu prírody. Pripustil tiež, že verejnosť je málo informovaná o tom, kde sa oficiálne, teda s povolením, ťaží drevo a kde sa rúbe bez povolenia. „Našťastie,“ pokračoval, „dnes máme s lesníkmi také vzťahy, že sme priebežne informovaní o všetkých miestach, kde sa ťaží. Občania sa teda môžu informovať u nás, o čo ide. Je však potrebné, opakujem, aby presne lokalizovali miesto.“

Podľa lesného hospodárskeho plánu, schváleného štátnymi i občianskymi ochranármi, by sa v priestore Pečnianskeho lesa malo ťažiť ešte desať rokov, udáva T. Kušík. Lesníci však nevylučujú, že práce zintenzívnia a obnovený les odovzdajú verejnosti skôr. V každom prípade bude v tejto lokalite intenzívna ťažba dlhší čas, pričom sa správcovia lesa nevyhnú na niektorých miestach holorubu. Ide o priestory, kde sa umelo vysadili šľachtené topole na produkciu dreva. Tieto stromy treba odstrániť nielen pre ich cudzorodosť, ale aj pre vek, pretože po štyridsiatich rokoch padajú aj samy. Les pri Pečni potrebuje prečistenie, čo potvrdzujú i skúsenosti drevorubačov. Tí si neraz zničia nástroje pri pílení stromov na zvyškoch ostatného drôtu, ktorým bývalý režim v tomto priestore „opevnil“ republiku.

Gustav Bartovic