Skončil sa nám fašiang, nebavme svet

V utorok mi bolo smutno. Vždy je mi smutno, keď veselo pochovávajú basu. Nesmútim za rozpustilým fašiangom. Smutno je mi, že nevyužívame, čo máme.

Pochovávanie basy je vlastne náramne smiešna vec. Neviem, či sa deje niekde inde. Viem len, že je to naša ľudová tradícia a ožila len v rokoch, keď sme striasli zákazy pripomenúť všetko, čo voňalo náboženskou tradíciou. Ale aj táto tradícia nesie v sebe inú národnú vlastnosť, dištanc od druhých, skupinový, menšinový egoizmus, s ktorým vraj kedysi Holíčania postavili šibenicu „Enem pro nás a pro naše dzeci“. Neponúkame ten nádherný flám uprostred týždňa (niekde trvá od predchádzajúcej soboty) hosťom, lebo sú cudzí. Pochovávanie basy v slovenskom podaní je intímna vec. Pritom by to mala byť sranda.

Nedávno bola vo Viedni odborná megavýstava o turistickom ruchu. Slovensko sa prezentovalo horami. Akoby v tom mohlo súťažiť s Rakúskom, Francúzskom, Talianskom a Slovinskom. Predstavilo tiež termálne kúpele, akoby ich viac nemali v Maďarsku či Česku. Prestavilo tiež metropolu. Akoby mala viac historických budov než mestá okolitých štátov. Ale nepredstavilo bratislavské rožky, aby turisti videli, skade pochádza lahôdka predávaná aj v Pešti či Viedni.

Slovinsko sa predstavilo Vesmírnou klobásou. Volá sa tak, lebo je to slovinská špecialita, ktorú si vzala kozmonautka slovinského pôvodu Sunita Wiliams do kozmu. Pozná ju celý svet. Poznáme ju aj my. Ale my ešte pod názvom kabanos.

Preto je mi na konci fašiangu smutno, pretože máme plné huby vlastenectva a rečí o krásach našej vlasti a nášho mesta, ale nepredáme, čo máme.

Je mi smutno, lebo v zmysle toho našského, slovenského, nepredáme, lebo čo ak by to niekto kúpil? Chceme sa pretekať supertowermi s atlantskými mestami a neponúkame intimitu krásneho malého mestečka, ktorú si vlastne svet váži. Je mi ľúto, že drvivá väčšina občanov tohto mesta patrí k zaujímavým regionálnym zoskupeniam, ale tú kultúru neprezentuje, neprikladá ju na tvár mesta, pretože pred všetkou kultúrou ušli. A možno preto, lebo ak by spravili toto, potom by museli nechať kúsok priestoru aj pre pôvodnú pressburger-pozsonyi-bratislavskú kultúru. Z toho sa mám veseliť?

Gustav Bartovic