Nedajte sa odbiť a trvajte na svojich právach, obchodníci sú totiž odkázaní na zákazníka

Priznám sa, rozčuľujú ma tzv. kvalifikované odhady. Ako príklad môžem uviesť odhad dosahov rôznych zvýšení cien na rodinný rozpočet. Podľa rôznych inštitúcií by malo zvýšenie cien energií znamenať maximálne niečo pod 400 korún na priemernú domácnosť.

Podľa všetkého vediem silne nadpriemerný rodinný rozpočet. Nech šetrím ako šetrím je nekvalifikovaný výsledok skoro dvakrát vyšší. Pritom nikto z nás nefajčí, nepije a dovolenky trávime na slovenskej MALTE.

Musím sa však priznať, že aj ja som sa vo svojom odhade v ochrane spotrebiteľov sekla. V roku 1990, keď sa začala spolupráca s VKI (Verein für Konsumenteninformationen) vo Viedni, som si myslela, že maximálne o 10 rokov aspoň v systéme ochrany spotrebiteľov dosiahneme úroveň našich rakúskych susedov. Veď sme mali slušnú sieť štátnych skúšobní a inšpekčných orgánov, ktoré bolo bez väčších problémov možné dať do služieb ochrany spotrebiteľov. Stačilo zmeniť optiku pohľadu a riadne prepracovaný zákon o ochrane spotrebiteľov. Vzor sme si pokojne mohli vziať napríklad z rakúskeho zákona. Žiaľ, aj v tejto oblasti sme išli svojou špecifickou cestou: ani ryba - ani rak.

A tak sa parlament môže zabaviť schvaľovaním už tretej novely. Samozrejme, okrem schvaľovania rôznych iných zákonov, ktoré - ako inak - slúžia len a len záujmom spotrebiteľov. Napríklad aj ten o trhoviskách, ktorý síce prakticky nikto nedodržiava, ale za to strpčuje život časti nesolventných spotrebiteľov. A, samozrejme, vytvára priestor na „všimné“, ktoré zasa preklínajú trhovníci. Po desiatich rokoch od našej nežnej revolúcie musím s ľútosťou konštatovať, že sme s ochranou spotrebiteľov príliš nepokročili. Veľká návštevnosť našej poradne je dôkazom, že spotrebiteľ, predovšetkým staršie ročníky, je v zásade ponechaný sám na seba. Po celý ten dlhý čas nebolo možné (alebo žiaduce?) vytvoriť orgán, ktorý je lojálny iba so spotrebiteľom a nemusí „chápať“ problémy obchodu.

Predpokladám, že tento článok zdvihne žlč pracovníkom nie jednej organizácie. No prepáčte: kto u nás pristupuje ku schvaľovaniu zmlúv (napr. poistných, lízingových) z hľadiska spotrebiteľa? Kto chráni spotrebiteľa pred zavádzajúcimi formuláciami, v dôsledku ktorých sa silné finančné organizácie „vyzujú” z plnenia v neprospech spotrebiteľa? Ten ťahá za kratší koniec nielen v obchode, ale aj v telekomunikáciách, cestovných kanceláriách, poisťovniach, peňažných ústavoch a koniec koncov aj v pohrebnej službe. Tú poslednú spomínam preto, že píšem v deň Všetkých svätých.

Považujem totiž „biznis“ okolo smrti za mimoriadne neetický, pretože postihuje človeka v čase, keď je veľmi zraniteľný, neschopný si zisťovať cenové rozdiely v ponuke pohrebných inštitúcií. Čo dodať, aby som čitateľov nenechala v čiernom tuneli? Zaujímajte sa o svoje práva a nedajte sa odbiť neochotným personálom v obchode či službách. Oni sú totiž odkázaní na vás a vaše peniaze a nie naopak. Aj zamestnanci družstiev, samospráv či štátnych orgánov sú tu pre vás a nie naopak. A konečne, ak si už sami neviete rady, príďte, pokúsime sa vám pomôcť. 

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN