Podnikatelia sa boja dvojročnej záruky

Zdá sa, že je koniec noseniu sandálov a plátenej obuvi. S príchodom daždivého počasia očakávame v poradni opäť, tak ako po iné roky, výrazný nárast sťažností na spoločenskú a vychádzkovú obuv.

Samozrejme, najviac sťažností bude pravdepodobne na rôzne typy športovej obuvi, ktorú nosí predovšetkým mládež. Podobnosť nie je náhodná: športová obuv totiž nepodlieha certifikácii ani doteraz. Pritom rodičia za tento typ obuvi vydávajú nemálo - veď taký správny „tínedžer” hravo zvládne do roka zničiť aspoň dva páry. A to už nehovorím o tzv. jednorazovkách. To sú tie, o ktorých predajcovia tvrdia, že boli za pár korún - rozumej 150 až 350 korún - a čo by ste ešte chceli?

Nuž pravdu povediac, pre mňa to ešte stále nie je pár korún, ktoré som ochotná za mesiac vyhodiť z okna len preto, že mi dakto predal starý tovar. Pretože umelina starnutím stráca pružnosť a stáva sa lámavou, „mriežky“ na vnútornej strane obuvi sa dolámu a začnú tlačiť a omínať. Naše ratolesti si, samozrejme, nechcú kaličiť nohy a tak rodič kupuj ďalší pár. Samozrejme, rôznych chýb je toľko, že by zabrali celú plochu určenú na spotrebiteľský príspevok. Ako príklad som uviedla hádam najčastejšiu sťažnosť.

Naše anketové otázky z čísla 15-16 vyvolali podnikateľskú búrku. Veľa podnikateľov je pobúrených predstavou, že sa záruka na obuv prispôsobí očakávanej európskej norme, ktorá má byť až 2 roky. Tvrdia, že aj 6 mesiacov je pri „lacnej“ obuvi priveľa - pričom bez váhania označujú za lacné topánky do 500 korún, pri čižmách aj do 1.200 korún. Nuž, všetko je relatívne. Pre väčšinu obyvateľstva je to veru dobrá diera do rozpočtu. A paradoxom je, že tí, ktorí zarábajú od 30.000 vyššie, si zase radšej nakúpia v zahraničí.

Vráťme sa k našej ankete. Bratislavčania nezapreli svoj laxný prístup k anketám. Vrátilo sa nám 283 vyplnených anketových lístkov. Absolútna väčšina odpovedajúcich sa domnieva, že štát nechráni spotrebiteľa z hľadiska kvality obuvi predávanej na našom trhu. Myslí si, že by obuv mala byť skúšaná a kontrolovaná štátpm tak ako doteraz. Pri tretej otázke - uprednostňovaní obuvi označenej certifikačnou značkou - sa prejavila nedostatočná informovanosť spotrebiteľov o tom, čo to vlastne certifikácia je.

Myslím si, že by nezaškodilo, keby štátne skúšobne o tejto problematike viac prispievali do médií. No a nakoniec, o tom, že by u nás predávaná obuv mala predpoklady splniť nároky na dvojročnú záručnú dobu, sú presvedčení iba vyslovení optimisti. A tých bolo málo.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN