Stále platí, že slovenský spotrebiteľ sa musí svojho práva na súde dovolávať sám

Pred pár rokmi som napísala metodickú pomôcku pre ľudí, ktorí sa chceli hlbšie zaoberať ochranou spotrebiteľov. Dala som jej taký pracovný názov Spotrebiteľ - chráň sa sám. Netušila som, že vlastne predpovedám osud spotrebiteľov v Slovenskej republike.

V týchto dňoch parlament prerokúva niekoľko zákonov, ktoré sa problematiky ochrany spotrebiteľov úzko dotýkajú: zákon o zhode, zákon o škode spôsobenej výrobkom no a konečne aj ďalšiu novelu zákona o ochrane spotrebiteľov. Až dojemnú starostlivosť o spotrebiteľov však podľa môjho názoru ruší skutočnosť, že sa tak, ako doteraz, spotrebiteľ v konečnom dôsledku musí svojho práva dovolávať na súde SÁM!

Zahraniční legislatívci už dávno pochopili, že súdna cesta podľa občianskeho alebo obchodného zákona je pre bežného spotrebiteľa príliš neschodná. Preto tam je možnosť, aby spor v mene spotrebiteľa viedla organizácia určená na ochranu spotrebiteľa. Samozrejme,  nie je to štátny orgán, ale ani občianske združenie fungujúce na základe vatikánskej meny. Pre občanov je väčšina úkonov síce za „Pán Boh zaplať!“, ale pracovníci spotrebiteľských organizácií dostávajú riadnu mzdu a sú hradené aj všetky náklady spojené s činnosťou organizácie.

Prečo to tak podrobne rozvádzam? Nuž ťažko nájsť spolupracovníkov, ktorým nemôžete uhradiť ani priame náklady, nieto aby si aj dačo zarobili! A tak nás vo Fóre spotrebiteľov pomaly ale iste začína netešiť práca. Robíme, čo sa dá a radíme ako na to: a čoraz častejšie sa ma ľudia pýtajú, prečo za nich nič nevybavíme. Ťažko je presvedčiť predovšetkým veľmi mladých (ale aj veľmi starých), že nám legislatíva nič iné neumožňuje. Môžeme iba pomáhať odstraňovať právnu neznalosť a poradiť cestu, ako si presadiť svoje právo.

Verte, je mi ťažko počúvať prípady, keď sa bez vlastného zavinenia dostávajú práve tí chudobnejší do finančných ťažkostí. Keď im hrozí, že na základe ich nízkeho právneho vedomia ich niekto „vymanévruje“ z bytu. Napríklad aj preto, že naše prirodzené monopoly dvíhajú nekresťansky svoje ceny. Veď poplatky telekomunikácií, plynární, elektrární sa nezvyšujú iba o 30 - 80 %! To sú čísla, ktoré prerokúva a odsúhlasuje vláda. Ibaže úplne tichučko sa cena môže zvýšiť ešte o riadne percentá.

Napríklad skrátenie impulzu o nejakú tú minútu, zvýšenie stálej platby za merače elektriny, zníženie tzv. limitu podľa výšky odberu plynu, respektíve jeho zníženie tak, aby sa doňho väčšina domácností vykurovaných plynom nezmestila. To sú tie skryté zvýšenia cien, ktoré spôsobujú, že napríklad moje mesačné inkaso sa zvýšilo o viac ako tisíc Sk. Že je to štvornásobok vládnych prognóz na osobu, je hádam jasné. Naša vláda i parlament sú rozčarovaní, že rastie nespokojnosť obyvateľstva.

Nuž ťažko chcieť na chudobnejúcom národe, aby chápal zvyšovanie cien napríklad preto, že monopoly rozhadzujú presne tak ako predtým. Ak je v zemi zle, tak sa neobkladajú budovy mramorom, nestavajú predimenzované paláce, nejazdí na drahých autách. Jednoducho sa šetrí všade!

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN