Záhony kvetín chýbajú asi prvý raz od vojny

Článok s titulkom Údržba mestskej zelene sa musí zmeniť, ktorý sme zverejnili v BN 2/2005, zaujal aj ďalšieho odborníka - Milana Kučeru, ktorý vyše 30 rokov pracoval ako výrobný námestník ZARES-u.

Ako nám napísal, ešte v roku 1959 vznikol pri podniku ZAES Komplexný sadovnícky útvar, ktorý začal na profesionálnej úrovni zakladať zelené plochy od projekcie cez realizáciu až po údržbu. V tom čase bolo v Bratislave 145 hektárov verejnej zelene. „V podniku pracovalo v tom čase okolo 30 mladých ambicióznych záhradníckych inžinierov, ktorí odvádzali kvalitnú prácu od vypestovania drevín až po ich výsadbu,“ píše M. Kučera. „Táto činnosť bola veľmi úspešná a Bratislava v tom čase bola vzorom pre celú republiku. Podľa nášho vzoru vznikali podobné útvary v Brne, Prahe, Košiciach, Banskej Bystrici, Havířove.“

Ako pripomenul, Bratislava sa dostala do povedomia Európy najviac cez majstrovské súťaže v krasokorčuľovaní v športovej hale patriacej tiež do správy podniku ZARES, vyzdobenej takým spôsobom, aký sa dovtedy v takej miere nikde nerealizoval, a výstavou kvetov FLÓRA Bratislava. Počas svojej existencie ZARES zrekonštruoval Medickú záhradu, ako aj jeden z prvých verejných parkov v Európe - Sad J. Kráľa (založený v rokoch 1775-76). Sad J. Kráľa bol komplexne vyriešený, pokiaľ ide o vybavenosť - bol tu vybudovaný objekt pre údržbu s malým espressom, v ktorom je dnes erotický salón.

„Podnik ZARES zanikol aj za výdatnej pomoci vtedajšieho magistrátu,“ uviedol M. Kučera. Podľa neho v tom čase už bolo v Bratislave 550 hektárov verejnej zelene, ktorá bola veľmi dobre udržiavaná. Pripomenul nezabudnuteľné výsadby kvetín na Trnavskej a Košickej ulici, v Parku kultúry a oddychu či na nábreží zo 100-tisíc tulipánov. Bratislava bola podľa neho mestom kvetov, na čom mala zásluhu aj dnes už zaniknutá organizácia Správa mestskej zelene.

„Dnes, keď v Bratislave nie sú vysadené kvetinové záhony možno prvý raz od druhej svetovej vojny, si zodpovední ani neuvedomujú, aký dojem to zanechá u návštevníkov Bratislavy počas turistickej sezóny,“ upozornil M. Kučera. „Vzhľadom na to, že sa v Bratislave za posledných 15 rokov nič pozitívne neudialo, okrem rekonštrukcie záhrady pri sídle prezidenta, o ktorú sa nevieme primerane postarať, je potrebné, aby sa touto situáciou zaoberalo mestské zastupiteľstvo a magistrát. V opačnom prípade sa starostlivosť o zeleň stane iba predmetom špekulácií s kapacitami a finančnými prostriedkami a uplatňovaním osobných záujmov. Preto je zmena starostlivosti o zeleň v meste veľmi aktuálna.“