Máte obavy zo svojho vysvedčenia? Hovorte o nich, odporúča IPčko

Zdroj: FB IPčko

Minister školstva Tomáš Drucker a riaditeľ IPčka Marek Madro

Občianske združenie IPčko odporúča mladým deň pred vysvedčeniami, aby sa pokúsili o svojich obavách hovoriť s niekým, komu dôverujú. Môžu si tiež vopred pripraviť pôdu pre rozhovor s rodičmi. Namiesto čakania na konfrontáciu môžu sami prísť a úprimne pomenovať, čoho a prečo sa v spojení s vysvedčením obávajú. Uviedla to odborná poradkyňa IPčka Zuzana Juráneková s tým, že pomenovanie strachu často uberá z jeho intenzity.

„Deň pred vysvedčením je pre mnohých mladých ľudí spojený s obrovským tlakom. Najdôležitejšie je uvedomiť si, že známka na papieri nedefinuje ich ľudskú hodnotu,“ pripomenula. Zároveň podotkla, že úzkosť a strach z výkonu sa u detí neprejavujú vždy len smútkom. „Často vidíme prejavy, ktoré dospelí mylne interpretujú ako drzosť alebo lenivosť,“ doplnila Juráneková. Ako priblížila, dieťa môže byť podráždené, výbušné, alebo naopak nezvyčajne tiché a utiahnuté. Môžu sa objaviť psychosomatické ťažkosti, ako bolesti brucha, hlavy, problémy so spánkom či nechutenstvo.

Poukázala aj na to, že mnohé deti sa utiekajú k takzvaným únikovým stratégiám - trávia nadmerný čas pri hrách alebo na sociálnych sieťach. Nepovažuje to za „flákanie sa“, ale spôsob, akým sa pokúšajú vypnúť hlavu pred preťažujúcim stresom. Upozornila aj na extrémne prejavy, ako sebapoškodzovanie, myšlienky na ukončenie života alebo útek z domu, keď dieťa vníma zlyhanie v škole ako neriešiteľnú životnú katastrofu.

Rodič by podľa nej mal byť v tomto období predovšetkým bezpečným prístavom. Ak vidí, že je dieťa v napätí, mal by mu dať jasný signál, že vníma, že ho niečo trápi a nech sa na papieri objaví čokoľvek, budú to spolu riešiť. Dôležité je podľa nej normalizovať chyby. Rodičia môžu aj zdieľať svoje vlastné skúsenosti, keď sa im niečo nepodarilo. „Cieľom je znížiť napätie a vytvoriť atmosféru, v ktorej dieťa cíti, že jeho prijatie v rodine nie je podmienené jednotkami. Objatie a uistenie o láske sú v tejto chvíli účinnejšie než akákoľvek výchovná prednáška,“ dodala Juráneková.

Spomenula aj situácie, ktoré môžu tlak u žiakov ešte výrazne zhoršiť, ako trestanie za známky. To podľa nej nebuduje motiváciu, ale len strach a pocit krivdy. Poukázala na to, že ak tresty fungujú, tak len krátkodobo za cenu narušenia vzťahu. Tiež vety typu „Pozri sa na bratranca, aký je šikovný“ v dieťati vyvolávajú pocit, že je pre rodičov nedostatočné a že by chceli radšej niekoho iného. Vyhrážanie sa typu „S týmto skončíš pod mostom“ len prehlbuje úzkosť a pocit bezmocnosti. Rodičia by sa podľa nej mali vyhnúť aj trestaniu tichom alebo prejavom sklamania, ktoré dieťa vníma ako stratu rodičovskej lásky.

(TASR)