ROZHOVOR: Závislosť sa môže týkať každého z nás, nezáleží na pohlaví, veku ani sociálnom statuse

V roku 2024 sa na Slovensku liečilo o 31 percent viac drogovo závislých ako pred dvadsiatimi rokmi. Najviac ich pochádzalo z Bratislavského kraja, kde je, našťastie, pomerne dostupná adekvátna pomoc. Len nedávno však konečne vznikla aj podporná skupina pre ich blízkych pod záštitou organizácie RETEST, centrum pre deti a rodiny s resocializačným programom. Viac nám v rozhovore prezradili facilitátori skupiny Ľubica Fandl Drangová a Martin Valentíny.

Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) pripadlo minulý rok v Bratislavskom kraji na 100 000 obyvateľov 109,9 liečených závislých, čo viac ako päťnásobne prevyšuje napríklad počet v Prešovskom kraji. Ako sa o závislých stará mesto?

Rozpočtovou organizáciou mesta je napríklad Centrum pre deti a rodiny RETEST, resocializačné zariadenie pre dospelých so závislosťou. Je to pobytové zariadenie, program trvá minimálne jeden rok a zúčastniť sa ho môže len ten, kto predtým absolvoval pobyt v zdravotníckom zariadení v rámci liečby závislostí. Ten však trvá maximálne tri mesiace, čo mnohým nestačí a potrebujú na sebe ďalej pracovať. Práve preto vznikli resocializačné zariadenia, kde získajú znalosti a zručnosti potrebné k dlhodobej abstinencii, návratu do bežného života a nájdeniu nového životného štýlu.

Závislosť však máva devastačný vplyv nielen na samotného narkomana, alkoholika či gamblera, ale aj na jeho blízkych či dokonca celú rodinu...

Áno, práve preto sme minulý rok založili podpornú skupinu pre blízke osoby závislých ľudí, na ktorú mesto tiež finančne prispieva. Je to veľmi otvorená skupina, určená komukoľvek, kto má podozrenie, alebo vie, že jeho blízka osoba užíva drogy či pije, prípadne je v nejakom zariadení. Chodia k nám jednotlivci aj dvojice, napríklad manželia, súrodenci či kamarátky... Jediným pravidlom je, aby to boli dospelé osoby.

Ako skupiny prebiehajú?

Podporná skupina sa koná každý druhý štvrtok od 18. h na Českej ulici. Účasť je bezplatná, treba sa však vopred prihlásiť cez e-mail, ktorý je spolu s podrobnosťami uvedený na stránke www.retest.sk. Sedenie trvá hodinu a pol a vždy sa venujeme nejakej téme, ktorá súvisí so závislosťou alebo so životom s blízkou osobou, ktorá je závislá. Čo sa povie v skupine, to tam aj zostáva. Účastníci zdieľajú svoje skúsenosti, svoj pohľad a úlohou nás, facilitátorov je vytvárať psychologické bezpečie. Okrem toho im poskytujeme informácie, napríklad k rôznym pojmom, alebo vieme ľudí navigovať na miesta, kde vedia nájsť ďalšiu pomoc.

Čo zvykne účastníkov najviac trápiť?

Je toho viac, ale určite medzi nimi rezonujú témy vlastného zlyhania, bezmocnosti a nastavenia hraníc. Blízki závislých cítia povinnosť pomáhať, no často idú na hranicu svojich síl a nevládzu. Nie je ľahké nastaviť v komunikácii so závislým hranice a povedať si, toto už nie som schopný tolerovať. A nie je ani jednoduché povedať to tej osobe.

Nachádzajú účastníci v spoločných debatách odpovede na svoje otázky?

Áno, podľa ich reakcií vieme, že skúsenosti iných ľudí sú veľmi nápomocné. Viackrát sa nám stalo, že niekto porozprával o tom, čo sám zažil a poskytol aj nejaké rady. Pre mnohých ľudí je však veľkou pomocou už pocit, že v tom nie sú sami. Že závislosť je ochorenie, má vlastný vývoj a že sa ako akákoľvek iná duševná choroba týka rôznych ľudí z rôznych oblastí.

Dá sa povedať, že niekto je ohrozený závislosťou viac ako iný? Od čoho to závisí?

Na vznik závislosti sa momentálne pozerá cez bio-psycho-sociálny aj spirituálny pohľad. To znamená, že keď sa človek stane závislým, musí sa viacero vecí spojiť. Vznik závislosti teda neurčuje iba jeden faktor, ovplyvňuje ho to, čo sa človeku v živote aktuálne deje, akú má osobnostnú výbavu, aký mám genofond, pretože, ak v minulosti v rodinnej histórii bola závislosť, je väčšia pravdepodobnosť jej opätovného vzniku. Ale neznamená to, že sa tak stane - niekto si, naopak, môže dať väčší pozor a možno má k danej látke až odpor.

Nezáleží teda na pohlaví, veku ani na sociálnom statuse...

Nezáleží. Môžeme však hovoriť o rizikových skupinách či rizikových udalostiach v našich životoch. Ohrozené môžu byť napríklad ženy počas materskej dovolenky, ktoré zápasia s popôrodnou depresiou, alebo osamelí ľudia v dôchodkovom veku. U niekoho navyše môže mať počiatok v náročnom období, počas ktorého človek návykovú látku používa na upokojenie, no keď to trvá dlho, rozvinie sa v závislosť.

Kde je vlastne hranica medzi návykom a závislosťou?

Závislosť je choroba a môže ju diagnostikovať iba psychiater. Medzi kritériá však patrí napríklad zvýšená tolerancia užívania návykovej látky – jej stúpajúca tendencia, ďalej strata záujmov, vplyv na vzťahy v rodine, zdravotné ťažkosti, spoločenský debakel... Ľudia mávajú predstavu, že ide hlavne o fyzické príznaky, napríklad trasenie rúk, ale mnohí závislí hovoria, že to fyzické sa dá ľahšie ukontrolovať ako to psychické. Závislosť je náročná v tom, že keď dôjde k nejakej záťažovej situácii, chcete uľaviť psychike. A to je najťažšie zvládnuť bez toho, aby človek siahol po nejakej návykovej látke.

A ako teda predchádzať vzniku závislosti, ako reagovať, ak napríklad nájdeme u dieťaťa marihuanu alebo alkohol?

Veľmi dôležitá je otvorená komunikácia - nie však v extrémnych emóciách, strachu či hneve, ktorý je síce prirodzený, ale na škodu. Radšej si tie emócie najskôr spracujte a až potom sa s dieťaťom rozprávajte. Veľmi dôležité je o látkach, o ktorých chcete hovoriť, aj niečo vedieť. Zistiť si odpovede na otázky skôr ako dieťa. Vo všeobecnosti, a teda aj u dospelých však platí, že ak má človek pochybnosti, vždy je dobré obrátiť sa na odborníka. Je lepšie brať tieto veci vážne a nepodceňovať ich - radšej vyhľadať pomoc skôr ako dúfať, že sa nejako vyriešia samé. Pomoc sa dá nájsť, nezostávajte v tom sami.

(ak)

V roku 2024 sa podľa NCZI na Slovensku liečilo z drogovej závislosti vyše 3 000 osôb. Najviac pre užívanie stimulačných látok (1 324 osôb, teda 43,8 %), najmä drog zo skupiny amfetamínov. Kým pred dvadsiatimi rokmi prevažovali užívatelia heroínu, v minulom roku to boli hlavne závislí od pervitínu (1 250 osôb). Najviac liečených bolo vo veku 30 – 39 rokov, 78,6 % všetkých liečených tvorili muži. Čo sa týka alkoholu, v roku 2023 bolo v psychiatrických ambulanciách vyšetrených takmer 30 000 osôb na poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu, z nich u 75,3 % bol diagnostikovaný syndróm závislosti. Približne štvrtinu vyšetrených osôb tvorili ženy.