Ochota a úsmev je reklamou zadarmo

V nedeľu ma pri kostole zastavil starší pán. Hneď pri prvých vetách som si uvedomila, že je to angažovaný spotrebiteľ, ktorý pozná svoje práva. Moja zaužívaná otázka znie: Čo by ste potrebovali? Na moje prekvapenie však nežiadal o radu, iba mi chcel povedať svoju skúsenosť - pochopiteľne, nie príliš dobrú.

Prestavuje svoj rodinný dom, využil služby stavebnej sporiteľne. Dostal úver, ktorý bude splácať dlhé roky a vyčerpal už doteraz všetky rodinné úspory. čo sa dá, robí sám, či za pomoci priateľov a hlavne si sám nakupuje materiál. A tu sa začína jeho nedobrá skúsenosť.

Aj na základe mojich rád si totiž prejde viac obchodov, aby nakúpil za lacnejší peniaz. Akiste tušíte, že pri stavbe predstavuje „lacnejší“ nákup päťciferné číslo. A náš angažovaný spotrebiteľ sa domnieva, že pri takých paletách by mal nárok na slušnú a znalú obsluhu. Išlo mu skrátka o to, či by som nenapísala čosi o etike predaja. Prečo nie? A tak som si začala veci overovať.

Zostavila som si zoznam materiálov za cca 50 000 Sk a dala sa na cestu. Naozaj sa nemôžem pochváliť, že by bol o moju požiadavku o kvalifikovanú informáciu pri výbere prílišný záujem. Ani v našich, ani v zahraničných predajniach sa obsluhujúci personál nezmohol na viac ako: Tam to máte vystavené! Iba v dvoch predajniach z deviatich mi ochotne poradili a vysvetlili výhody nových materiálov, či odporučili vhodnejší materiál. Žiaľ vo svojich článkoch nesmiem robiť nikomu reklamu, ale ak za mnou prídete, rada vám poradím!

Poznatok, že zákazník, ktorý disponuje hotovosťou vo výške niekoľko desiatok tisíc korún nie je očividne pre obchod zaujímavý, ma vydesil. Od 15. júna budeme mať konečne prezidenta. Počítam, že spolu s prezidentom dostaneme aj vyčíslenú cenu „ozdravných“ ekonomických opatrení v podobe vyššej DPH a dovoznej prirážky. Možno i iných opatrení, ktoré majú našich výrobcov či obchodníkov chrániť pred nežiaducou (z ich hľadiska) zahraničnou konkurenciou.

Len za ten svet neviem pochopiť, prečo naďalej u veľkého počtu obchodníkov či poskytovateľov služieb pretrváva postoj, že spotrebiteľ je vlastne rušiteľom pokojného života personálu. Je známe, že priateľský predavač predá viac. Že spokojný zákazník sa vracia - ba privedie i svoj okruh priateľov. Podnikateľská sféra vydáva ťažké peniaze na reklamu a odpudzuje záujemcov nezdvorilým a neochotným zaobchádzaním.

Žiada sa mi navrhnúť, že by sme mali náš personál, ktorý sa dostáva do styku so spotrebiteľom, poslať na prevýchovu do Hongkongu. Tam majiteľ obchodu pozoruje svojich predavačov, či ponúknu aj doplnkový tovar - nie iba to, čo si želáte. A beda, ak by sa na vás neusmievali! No po viac ako desaťročných „trhových“ skúsenostiach na Slovensku sa obávam, že by to boli vyhodené peniaze. Naopak - možno by ten náš špecifický nespotrebiteľský vírus nakazil aj tamojších predavačov. Myslíte, že mi šibe? Všimnite si, ako sa „zopsula“ obsluha v Hainburgu, viedenskom Metre - proste na miestach, kam začali prúdiť davy našincov. Pritom recept je zadarmo: ochota a úsmev!

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN