Eckhartove pozemky treba zakonzervovať

Na južných výbežkoch Malých Karpát v okolí Bratislavy sa po prvej svetovej vojne budovali vilové štvrte ako napríklad Hamischgrund, Eckhartove pozemky, Hausberg či Westend. K jedným z najstarších patria práve Eckhartove pozemky - štvrť, ktorá bola založená v mimoriadne peknom a zdravom prostredí.

Neboli tu továrne ani verejné budovy. Dominantou bol kostol (Kalvária), ktorý spolu s krížovou cestou, jaskyňou zasvätenou Panenke Márii a pagaštanovou alejou, dotvárali túto záhradnú štvrť. Nové rodinné domy spolu so záhradami patrili mnohým našim dejateľom a činiteľom. Tvorivý priestor tu našli Janšák, Makovický, Tajovský, Bažány, Dvořák, Fr. Kráľ, Korýčánek, Papánek, Viest, Orgónik, Kukliš, Limbacher, Ružička, Valenta a rad ďalších.

V súčasnosti má štvrť už historickú hodnotu. Bolo by preto potrebné venovať jej zvláštnu pozornosť, „zakonzervovať“ ju, podobne ako sa to robí v iných európskych mestách. Eckhartove pozemky priamo nadväzujú na Horský park, čo zabezpečuje príjemné víkendové prechádzky pre obyvateľov celej Bratislavy.

V posledných rokoch sa charakter štvrte začína drasticky meniť. Viditeľne sa zmenšuje rozloha starých záhrad, na úkor povolených alebo nepovolených nových stavieb, prístavieb a prestavieb rodinných domov. V záhradách dochádza k zbytočnému výrubu dospelých drevín, mnohé hynú, majú netypický vzhľad a pod. Vplýva to na estetiku celého okolia.

V niektorých záhradách  však možno ešte aj dnes nájsť 60-80-ročné okrasné dreviny. Dreviny patria medzi trváce mnohoročné rastliny a tvoria základnú  kostru v takmer každej okrasnej i úžitkovej záhrade. Bolo by preto potrebné urobiť ich menný zoznam s poznámkami o ich veku, rozmeroch a pod.  Výsledky súpisu by slúžili ako vodidlo pri ďalšej stavebnej činnosti a v konečnom dôsledku aj pri odbornom posudzovaní a výbere vhodných drevín na výsadbu.

Okrem vysadených (alebo aj pôvodných?) drevín sa v záhradách  vyskytujú ďalšie, často vzácne divorastúce rastliny spolu s celým komplexom živočíšnych druhov. Mnohí majitelia záhrad si zväčša neuvedomujú, že napríklad jašteričky, ježkovia, rôzna chrobač, motýle, vtáky a i. nás spájajú so životom v pôvodnej, človekom málo narušovanej krajine. Opatrujme preto prírodné bohatstvo v záhradách, pretože na opačnom konci tohto biologického reťazca nás v meste čaká už len holý betón.

Terézia Krippelová, Staré Mesto
LIST ČITATEĽA