Obchod bez dôvery fungovať nemôže

Do poradne na Uršulínskej 11 za mnou prišiel pán stredného veku, ktorý sa snaží zabezpečiť svoje tri deti tak, aby v čase dospelosti nemali problém pri získaní bytu. Logickou úvahou prišiel na to, že stavebné sporenie je výhodné pre tých, ktorí budú v dohľadnom čase potrebovať predovšetkým úver za garantovaných 6% od stavebných sporiteľní.

Vzhľadom na to, že jeho deti budú potrebovať peniaze na byt až o 15-20 rokov, volil zhodnotenie svojich súčasných úspor využitím výhodných úrokových podmienok, ktoré sa pohybujú aj v bankách na úrovni do 20%. Nebankové finančné inštitúcie ponúkajú pri viazaní vkladu na dva roky až 49% úroky. Prišiel sa k nám teda poradiť, aká je záruka, že o svoje peniaze nepríde.

Zhodou okolností sa prišiel informovať aj asi 20-ročný mládenec, aká je istota, že bude mať dostatočné prilepšenie k dôchodku, ak si bude už odteraz platiť poistné v niektorej poisťovni. Samozrejme chcel vedieť aj to, ktorú poisťovňu považujeme za stopercentne serióznu. Dva zdanlivo úplne odlišné prípady majú rovnakého menovateľa: ide o dôveru spotrebiteľa. Žiaľ, práve s dôverou spotrebiteľa, ak chcete aj občana, sa u nás zaobchádza nie práve seriózne. Papier znesie všetko a slová odnesie vietor - vravieval môj otec a tvrdil, že sa mám spoliehať na referencie.

To viete, otec pochádzal z čias, keď existovali tzv. pracovné knižky, do ktorých zamestnávateľ zapisoval napr. príčinu zrušenia pracovnej zmluvy aj slovami: lenivý, nespoľahlivý, ale aj, samozrejme, kladné vlastnosti. To sa vzťahovalo na fyzické osoby. O právnických osobách sa dali získať referencie v kanceláriách na to určených. Nikto neprijal pracovníka, či nezačal obchodovať skôr, ak si takéto referencie nevyžiadal, aby sa vyhol nepríjemným prekvapeniam v budúcnosti. Takéto zdroje informácií dnes neexistujú, a preto je ponechaný každý sám na seba, ako si ich obstarať. V našom prvom prípade je najlepším poradcom zdravý rozum. Uvažujte v obrátenom poradí: koľko by ste museli zaplatiť na úrokoch, ak by ste si požičiavali od organizácie sľubujúcej skoro 50 % zisky? Za požičaných 1000 korún tak 1600 - 1800 Sk za rok. Ďalej to môžem iba doplniť o No comment!

Druhý prípad je zložitejší. Keďže poistenie je na niekoľko desaťročí dopredu, ťažko  možno garantovať, že sa príslušná poisťovňa nepoloží. Opäť z vlastného života: Môj otec za brata a za mňa platil poistné - čiže si dal strhávať zo mzdy - aby sme mali na štúdium na vysokej škole. Prišiel rok 1948, poistky sa ocitli na tzv. viazanom vklade. Čiže nedalo sa z nich čerpať na naše potreby a nasledujúca „výmena peňazí“ tieto viazané vklady zlikvidovala. Po slovensky povedané: dostali sme figu borovú. Boli to povojnové časy. No úprimne povedané, nemôžem v otázke poistenia dať inú radu, než veľmi obozretné posúdenie poistných podmienok viacerých poisťovní. Vaše vklady zoberie každá, keď však má platiť, naraz potrebuje často nekonečné dôkazy a využije čo len môže vo vlastný prospech. Česť výnimkám!

Nepovažujem zo strany legislatívy za fér, že nemáme vybudované mechanizmy na ochranu občana proti neserióznemu podnikaniu. Dokonca chránime pod pláštikom poškodzovania obchodného mena aj tých najneserióznejších. Pritom bez dôvery obchod nefunguje!

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN