Hnus na krásu môže zmeniť predložka

Viete, čo je skutočný biznis? Smeti. Odpad. Vždy a všade, všetko, čo je na úplnom a nevyhnutnom konci, je a bude biznis, lebo sa o to treba postarať, odstrániť, urobiť miesto produkcii nových koncov, lebo sú nevyhnutné.

V súvislosti s tým existuje príznačný paradox. Čím je spoločnosť technicky vyspelejšia, tým viac odpadu produkuje. Starý karburátor Jikov sa dal rozložiť na kôpky kúskov z rôznych kovov. Skúste rozobrať a rozdeliť na pár kôpok elektronický vstrekovací karburátor. Nerozdelíte. Ani ho nerozoberiete.

Náš súčasný stav na konci spotreby je obrovský a kde-kto hovorí, čo je to za biznis. Iste je to dobrý kšeft, veď ceny druhotných surovín rastú. Možno však  nie je taký, aký by mohol byť. Aj preto, že je biznisom len pre niektorých, aj preto, že na jeho nejednom začiatku stoja vykradnuté cintoríny, záhradkárske osady alebo domy bez medených odkvapov priamo v centre obcí. Je to biznis pre niektorých, ale strata pre ostatných, pretože za koncom tohto konca zostáva skutočne už len svinstvo, hnus.

Žijeme medzi odpadom. Mohli by sme žiť s odpadom. V tom je ten rozdiel, v predložkách „s“ a „medzi“. Keby sme žili s ním, na konci koncov by bolo čistejšie, zdravšie a lacnejšie.

Spoločnosť, ktorá likviduje v Bratislave odpad, ponúkla verejnosti darček - bude zdarma odvážať separovaný a drobný stavebný odpad. Je o tom taká knižka, Smetiarsky šlabikár, a kto chce, ten sa tam dozvie všetko o tom, ako žiť so smetím a nie medzi ním. Chce to väčšina z nás, ale zrejme nie dosť intenzívne. Možno aj vydavateľ šlabikára by tým mal žiť intenzívnejšie. Je to záležitosť pre obe strany.

Pretože biznis so smetím sa prejavuje len vo väčších rozmeroch, nie v pár kilečkách papiera a kovov z jedinej domácnosti. Tu mi nedá nespomenúť, že kedysi v istom meste vo východnom Nemecku spoločnosť na odvoz smetí čistila ulice a lokality, kde precízne separovali odpad, úplne zadarmo. A ešte aj obyvateľom prispievala na verejnú zeleň a údržbu komunikácií. A vtedy bola cena druhotných surovín podstatne nižšia, aj ich bolo menej než dnes. Chce sa mi veriť, že ten šlabikár bol prvý krok. Nechce sa mi žiť medzi odpadom.

Gustav Bartovic