Sme pri výbere služieb vydaní napospas osudu?

15.1.2007
0
Páčil sa vám článok?

Každý pozná zákon schválnosti: v najnevhodnejšej chvíli zachrčí vysávač, prestane fungovať fotoaparát, s chorobným „kašľaním“ zastane auto, alebo uprostred veľkého prania začne štrajkovať práčka.

Na potvoru sa to stáva častejšie ženám - a ak nemajú technicky zdatného člena rodiny, začne sa krížová cesta do servisu. Krížová preto, lebo nemáme nijaké možnosti získať informácie o serióznych opravovniach. Kdeže sú časy, keď tzv. komunálne služby poskytovali zadarmo poradenstvo o tom, kde, čo a približne za koľko vám veci opravia. Ako mnohé iné „neefektívne“ služby ich zlikvidoval nenásytný (a nepochopený) trhový systém.

Celkove sa služby stali úzkoprofilovou záležitosťou, keďže sa v nich za krátky čas nedajú zarobiť milióny. Z hľadiska spotrebiteľa je nepríjemné, že musí pristúpiť pri výbere služieb na akúsi hru na slepú babu a je vydaný napospas osudu. Ak natrafí na svedomitého živnostníka, má šťastie. Zlaté stránky sú síce plné adries a telefónnych čísiel, ale o serióznosti svojich majiteľov nehovoria nič. Neveríte? Nuž uvediem niekoľko príkladov.

Staršia pani si požičia fotoaparát, ktorý má do dvoch týždňov vrátiť a zrazu sa jej zasekne. Opravár, ktorého si v  inzertnom zdroji nájde, odhadne opravu na 900 Sk a využijúc časovú tieseň klientky, žiada za expresnú opravu 100 % príplatok. Našťastie sa v tej chvíli naša pani od rozhorčenia spamätá a príde sa poradiť. Poslali sme ju do autorizovanej opravovne značky, ktorú mal fotoaparát. Výsledkom bola bezplatná oprava na počkanie: veď bolo treba iba „pretočiť“ vyfotografovaný film!

V autoservise, kam vás odtiahol chápavý motorista, máte šťastie. Sú ochotní vymeniť štrajkujúci karburátor a vy môžete pokračovať v ceste. To je predsa výborné - čo to tá Černá zas má! Nuž iba toľko, že v danom prípade stačilo vymeniť podložku pod karburátorom a to by bola oprava o niekoľkotisíc korún lacnejšia. Nuž aspoň vrátili starý karburátor a tak máte jeden v zásobe. Horšie je, ak servis tvrdí, že musí napr. chybné prístrojové dosky vrátiť výrobcovi. Pokiaľ je auto v záruke - je to O.K. - ale potom?

Ihneď sa vynorí podozrenie, že šikovný majster opraví chybný ukazovateľ a prístrojová doska čaká na ďalšieho vďačného motoristu a jeho nemalé finančné prostriedky. Pýtate sa, čo s tým? Nuž je to naozaj problém. Posúdiť potrebu a spôsob vykonania opravy nie je ľahké a súdni znalci nepracujú za vatikánsku menu. Napríklad aj z tohto dôvodu v skutočne trhových (nie trhavých) ekonomikách štát podporuje organizácie na ochranu spotrebiteľov.

Tie si vezmú na mušku napr. autoservisy tak, že si dajú vo všetkých vykonať opravu vozidla so „zabudovanou“ chybou. Zisťujú, za koľko bola chyba odstránená, koľko iných (neexistujúcich) chýb servis pribásnil a vyúčtoval, prípadne kde objavili niečo úplne iné, ako skutočnú chybu. Tieto informácie sú potom spotrebiteľom k dispozícii a tak vedia, ku komu ísť a komu sa vyhnúť. Takto sa totiž „čistí“ trh od nepoctivcov a súčasne sa chráni spotrebiteľ. Máte pravdu, aj ja si myslím, že takejto ochrany sa nedožijem. Bolo by však načase aspoň začať. A čo dovtedy?

Spomeňte si na ten fotoaparát! Dajte si námahu, zájdite do viacerých opravovní a dajte si urobiť odhad ceny. Najlepšie asi vedia opraviť svoje výrobky značkové opravovne - ale aj tu platí: dôveruj, ale preveruj! Že nemáte čas? Nuž, čas sú peniaze. Ak na to máte, nemáte problém. Ja radím tým, ktorí na to nemajú.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN

Páčil sa vám článok?