Krutá realita: Ľuďom bez domova neraz odopierajú zdravotnú starostlivosť, jeden z nich ležal na chodbe nemocnice 20 dní

Odopieranie zdravotnej starostlivosti dlžníkom na zdravotnom poistení zhoršuje ich zdravotný stav, podstatne skracuje životy, a zdravotný systém pritom nič neušetrí. Práve naopak. Vyplýva to z odbornej štúdie organizácie Depaul Slovensko, o ktorej nás informovala PR špecialistka Dominika Uhlárová.

Poznáte príbeh pána Antonína (úvodná fotografia je ilustračná, je na nej iný klient Útulku sv. Lujzy de Marillac so zdravotnými problémami), ktorý strávil na chodbe nemocnice v Galante 20 dní?

Ako nám priblížila Uhlárová, narodil sa na Morave. Počas vojenskej služby v Nitre spoznal svoju manželku, s ktorou sa rozhodol usadiť v malej dedinke na Slovensku. Nejaký čas pracoval na družstve. Narastajúce problémy v manželstve riešil odchodom zo vzťahu. Chvíľu žil u kamaráta, neskôr využil služby miestnej nocľahárne. Snažil sa privyrábať si brigádami, no keďže sa neprihlásil na úrade práce, jeho dlhy na zdravotnom poistení narastali – stal sa dlžníkom. „Snažil som sa robiť všemožné fušky, nie všade mi odvádzali do poisťovne a ja som nevedel, že pokiaľ sa neprihlásim na úrad práce, tak mi nabieha dlh. Nemám tam však veľa, snažíme sa to so sociálnym pracovníkom momentálne vyriešiť. K doktorovi som za tých 12 rokov nepotreboval ísť,“ hovorí Antonín.

Jeho zdravotný stav sa zhoršoval a rozhodol sa vyhľadať pomoc v nemocnici. Tej sa mu nedostávalo, a tak strávil na chodbe nemocnice dvadsať dní. Už ako imobilného ho vyniesli z nemocnice do priľahlého parku. Tu mu pomohli dobrovoľníci z Komunity sv. Egídia. Tí kontaktovali Útulok sv. Lujzy de Marillacna Jelenej v Bratislave, ktorý je zariadením neziskovky Depaul Slovensko. Pána Antonína priviezli do útulku vo veľmi zlom zdravotnom stave – podvyživeného a dehydrovaného. Niekoľko dní ležal v útulku na posteli bez zmeny polohy.

​Útulok sv. Lujzy de Marillac.

„Potreboval starostlivosť, teplo, pokoj, dôstojné zaobchádzanie a stravu. Tešíme sa, že sa tu opäť naučil chodiť. Dnes dokonca pomáha ďalším našim klientom na vozíku,“ hovorí Michal Cibiri, vedúci Útulku sv. Lujzy de Marillac.

Na dni strávené v nemocnici si nepamätá. „Mám len pár útržkov, keď som ležal v parku pri nemocnici. Prestali mi fungovať nohy, nemohol som chodiť,“ spomína. Napriek predsudkom, ktoré má spoločnosť voči ľuďom bez domova, sa s podobnou nevšímavosťou predtým nestretával.

Čo odhalila štúdia

A prečo sa takéto prípady stávajú? Organizácia Depaul Slovensko si nechala vypracovať odbornú štúdiu, úna ktorej pracovali analytici Martin Smatana, Michal Štofko a Katarína Barteková.

„Adekvátna zdravotná starostlivosť nie je na Slovensku pre ľudí bez domova dostupná v dostatočnom rozsahu,“ hovorí Jozef Kákoš, riaditeľ Depaul Slovensko. „Ľudia bez domova sa podľa štúdií dožívajú v priemere menej ako 50 rokov, čo je oproti priemernému veku dožitia výrazne menej. Často o svojich zdravotných problémoch dlho nevedia, pritom v mnohých prípadoch by sa dalo prevenciou a dostupnou zdravotnou starostlivosťou predísť úmrtiu či invalidite a zlepšiť kvalitu ich života,“ pokračuje Jozef Kákoš. Ľudia bez domova žijú dlhodobo v strese, mnohí majú neliečené srdcovo-cievne ochorenia, ktoré ich privedú do nemocnice, až keď ide o život ohrozujúci stav.

„Ľudia bez domova často trpia viacerými ochoreniami, ktoré si vyžadujú dlhodobú liečbu a sledovanie u špecialistov. Mnohí z nich nemajú svojho všeobecného lekára, nemá im kto predpísať lieky a odporučiť k špecialistom. Ak aj svojho lekára majú, kvôli dlžobám na zdravotnom poistení by si museli poplatky za lieky a vyšetrenia platiť v plnej výške. Nedostupná zdravotná starostlivosť tak vedie k zhoršovaniu ich zdravotného stavu a komplikáciám, kvôli ktorým potom musia opakovane vyhľadať urgentnú pomoc v nemocnici,“ dodáva Michaela Kostičová, lekárka n.o. EQUITA.

​Martin Smatana, Jozef Kákoš a Michaela Kostičová.

Podľa expertného odhadu Depaul Slovensko je 80 – 90 % ľudí bez domova žijúcich priamo na ulici dlžníkmi na zdravotnom poistení. Súčasná legislatíva sa ich teda priamo negatívne dotýka, čo podľa štúdií a dopočtov na základe slovenských dát výrazne predražuje akútnu zdravotnú starostlivosť a prispieva k ich zlému zdravotnému stavu.

Čo hovorí zákon 

V roku 2004 vstúpil do platnosti zákon o zdravotnom poistení, ktorý obmedzil nárok na zdravotnú starostlivosť pre dlžníkov iba na neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Toto obmedzenie sa kvôli nejasnej textácií zákona vynucovalo len v malom množstve prípadov. V roku 2011 sa preto do účinnosti dostala novela zákona, ktorá sprísnila pôvodné znenie, a tým dosiahla, že sa aj v praxi zredukoval prístup dlžníkov k zdravotnej starostlivosti. V januári 2023 bola síce prijatá novela zákona, podľa ktorej by nárok na zdravotnú starostlivosť mali mať aj dlžníci, ktorí nespĺňajú žiadnu výnimku, ale potrebujú liečiť chronické alebo infekčné ochorenie, alebo ide o starostlivosť súvisiacu s tehotenstvom. Podľa vyjadrení sociálnych pracovníkov Depaul Slovensko však ľudia bez domova dopad novely v praxi nepociťujú.
„Naďalej legislatívne a vymožiteľnosťou zákona zaostávame za väčšinou európskych krajín,“ hovorí Martin Smatana, analytik, expert na zdravotnú ekonomiku a autor štúdie pre Depaul Slovensko. Súčasná právna úprava naďalej obmedzuje zdravotnú starostlivosť pre väčšinu dlžníkov. „Európske krajiny s pokročilými zdravotnými systémami využívajú alternatívne spôsoby vymáhania dlhov od dlžníkov na zdravotnom poistení, pričom väčšina netrestá dlžníkov do takej miery ako Slovensko,“ upozorňuje Martin Smatana.
Zákon u nás nerozlišuje príčiny vzniku dlhu na zdravotnom poistení. Postihuje všetkých dlžníkov rovnako, napriek tomu, že väčšina si platenie poistného nemôže dovoliť.

Obavy štátu 

Primárny dôvod tejto limitácie je obava zo strany štátu, že by v prípade ďalšieho „uvoľnenia“ pravidiel čerpania zdravotnej starostlivosti klesol výber poistného a počet neplatičov by sa zvýšil.

Napriek tomu, že jeden z hlavných dôvodov pre zmenu zákona v roku 2011 bol predpoklad zlepšenia výberu poistného, tento predpoklad sa podľa analytikov nenaplnil. Výber poistného na Slovensku sa totiž ani po roku 2011 výrazne nezlepšil. Dá sa preto predpokladať, že ak by mali dlžníci plný prístup k zdravotnej starostlivosti, celkový výber poistného by bol na obdobnej úrovni ako doteraz. „Česko podobné obmedzenie ako my v roku 2011 nezaviedlo, avšak eviduje takmer rovnakú mieru úspešnosti výberu zdravotného poistného na úrovni 97 % – 99%,“ približuje Martin Smatana.

„Cena hospitalizácií ľudí bez domova tvorí na Slovensku až 5 percent ceny všetkých hospitalizácií, napriek tomu, že ľudia bez domova tvoria iba približne 1,3 percenta z celkovej populácie. Po prepočte na počet ľudí v danej skupine stoja hospitalizácie ľudí bez domova 3,84-krát viac ako hospitalizácie zvyšku populácie,“ uvádza Martin Smatana.

„Zhoršenie zdravotného stavu, ako následok slabšej dostupnosti k starostlivosti má dokonca kaskádovitý efekt na celkové výdavky sektora. Čím slabšia dostupnosť – tým horší stav pacienta – tým drahší akútny výkon,“ pokračuje Martin Smatana.

Predsudky a spoločenská stigma zhoršujú zdravie

Častou bariérou, prečo ľudia bez domova nevyhľadajú lekársku pomoc, bez ohľadu na to, či majú dlh na zdravotnom poistení, je spoločenská stigma, s ktorou sa v zdravotníckych zariadeniach stretávajú. „Môže to znieť ako drobnosť, no ak si kúria v chatke drevom, vyhýbajú sa návšteve lekára, hoci sú čistí a upravení, pretože sa boja, že ich bude po dreve cítiť. A to by mohlo niekomu v čakárni prekážať,“ upozorňuje Jozef Kákoš, riaditeľ Depaul Slovensko.

„Zlepšiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre ľudí bez domova by pomohli aj terénne a komunitné zdravotnícke služby, tie však na Slovensku nemajú vytvorené podmienky na fungovanie,“ hovorí Michaela Kostičová. „Právo na zdravie považujem za základné ľudské právo. Zdravotná starostlivosť by mala byť poskytovaná na základe potrieb ľudí a každý by mal mať rovnaké šance na zdravie,“ pokračuje Michaela Kostičová.
„Riešenie vidíme v sprístupnení zdravotnej starostlivosti, bez ohľadu na dlh na zdravotnom poistení, vzdelávaní zdravotníkov a komunikácii destigmatizácie ľudí bez domova. Neznamená to, že všetky problémy súvisiace so zdravím ľudí bez domova budú tým vyriešené, no podarilo by sa odstrániť kľúčovú prekážku nedostupnosti zdravotnej starostlivosti,“ uzatvára Jozef Kákoš.

(ts, ms)