Zdroj: ms
Teploty stúpajú a kúpaliská sa otvárajú. Aj počas kúpania na verejných priestranstvách platia pravidlá, ktoré sú nutné dodržiavať. Informácie prináša ÚVZ SR.
Deti je potrebné pred vstupom do bazéna osprchovať, rovnako treba postupovať aj po ukončení kúpania – vtedy je vhodné použiť klasické mydlo, ktoré zabezpečí odstránenie bakteriálnej mikroflóry z kože a zbaví zvyškov chlóru. Dôkladné osprchovanie pred vstupom do bazéna môže znížiť riziko kontaminácie vody až desaťnásobne.
„Do troch rokov dieťaťa je potrebné mať v bazénoch plavky s priliehavou gumičkou okolo bruška a stehien. Kúpanie nahých detí nie je z hygienických dôvodov vhodné. Minuloročnú letnú kúpaciu sezónu mali práve detské bazény najčastejšie problém s kvalitou vody na kúpanie,“ vysvetlila RNDr. Zuzana Valovičová z Odboru hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva SR.
Tých najmenších je nevyhnutné počas pobytu vo vode stále upozorňovať na používanie toalety, rodič sa ich má pýtať na fyziologické potreby, pretože v zápale hry môžu na ne zabudnúť. Rovnako dôležité je upozorňovať na zákaz pitia vody z bazéna, deťom je potrebné veku primeraným spôsobom vysvetliť, prečo to robiť nemá.
Špeciálne treba dbať na hygienu rúk, najmä tí najmenší si ich vkladajú do úst, čím sa ľahšie šíri infekcia. Ochorenia, ktoré môžu deti na kúpaliskách potrápiť, sú rovnaké ako u dospelých. Pre nezrelú detskú imunitu však dochádza k nakazeniu rýchlejšie a so závažnejšími prejavmi. Deti by rovnako ako dospelí nemali vstupovať do vody, ak sa necítia byť v dobrom zdravotnom stave (mohli by šíriť prenosné ochorenie) a s porušenou pokožkou (môže byť vstupnou bránou infekcie).
Vodou vo verejných bazénoch sa najčastejšie šíria pôvodcovia črevných nákaz, ktoré vyvolávajú hnačky najmä u detí, tiež vírusové ochorenia ako sú zápaly očných spojoviek, vírusový zápal pečene typu A. Možno sa nakaziť aj parazitárnymi červami (mrľa ľudská, škrkavka detská). Deti a dospelí sú na umelých kúpaliskách vystavení aj pôsobeniu mikroskopických húb, plesní a kvasiniek, ktoré vyvolávajú povrchové ochorenia kože, nechtov, vlasov a slizníc a prejavujú sa úporným svrbením. Ide najmä o rôzne typy dermatitíd, urologické aj gynekologické infekcie.
Veľmi malé deti, respektíve deti s predispozíciami na vznik alergií sú obzvlášť citlivé na nadmernú prítomnosť chlóru. Ide o podráždenie pokožky vo forme začervenania alebo ekzému, podráždenie slizníc dýchacieho systému vo forme dráždivého kašľa či podráždenie očných spojiviek vo forme nepríjemného štípania očí, začervenania a slzenia.
„Platná vyhláška pre kúpaliská limituje množstvo chlóru podľa teploty bazénov a prevádzkovateľ kúpaliska musí počas dňa sledovať a dodržiavať povolené množstvá, ktoré sú považované za zdravotne vyhovujúce. Prísnejšie limity obsahu chlóru sú stanovené vzhľadom na citlivosť detského organizmu pre bazény im určené. V praxi sa orgány verejného zdravotníctva stretávajú pri výkone štátneho zdravotného dozoru s prekračovaním hodnôt chlóru. Jeho množstvo zvyšujú prevádzkovatelia najmä z preventívnych dôvodov v období najväčšej návštevnosti. Po takomto zistení je prevádzkovateľom nariadený výkon účinných opatrení na nápravu,“ uviedol Ján Mikas, hlavný hygienik SR.
Pri voľbe plochy na kúpanie s deťmi treba dať prednosť lokalite s pravidelnou kontrolou vody a plavčíkom. Rovnako treba myslieť na zvýšenú koncentráciu zo strany rodičov, pretože i malá nepozornosť môže mať fatálne následky.
„Rodičia by sa však nemali spoliehať iba na pozornosť plavčíka či iných ľudí. Užitočné je aj používanie kúpacích pomôcok – kolies alebo rukávnikov, ktorých kvalitu by mal dospelý vyskúšať minimálne večer pred používaním. Ak rodič potrebuje ísť mimo dohľadu detí, musí zaistiť dozor inou dospelou osobou. Pri pobyte na loďke, nafukovacom matraci či šliapacom bicykli musí mať dieťa vždy záchrannú vestu či rukávniky. Zvykať na vodu by si malo už v nízkom veku, čo najskôr ho treba učiť aj plávať, pretože aj začiatočník má lepšiu šancu udržať sa nad hladinou, kým sa k nemu dostane pomoc,“ povedala RNDr. Zuzana Valovičová.
Deti pri pobyte vonku robia hluk, preto by mal rodič okamžite skontrolovať situáciu v prípade, že nastalo ticho. Topiaci sa človek nevolá o pomoc. Až na výnimky nie je v takejto situácii fyziologicky schopný volať o ňu, ústa topiaceho sa striedavo noria pod hladinou a znova sa objavujú nad hladinou. Topiaci nemôže mávať rukami, inštinktívna reakcia ho totiž núti rozpažiť a rukami tlačiť proti vodnej hladine. Človek zápasiaci o život nemôže „zastaviť“ topenie sa a vykonávať spontánne činnosti ako je kývanie rukami o pomoc či plávanie smerom k záchrancovi.
(ivk)